Zobrazujú sa príspevky s označením polmaraton. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením polmaraton. Zobraziť všetky príspevky

nedeľa 23. októbra 2016

Nočný polmaratón Košice - 22. 10. 2016

Akcia na ktorú som dostal tip úplnou náhodou, spočiatku trochu narýchlo organizovaná a pre obmedzený počet bežcov. Poslal som prihlášku a čuduj sa svete bol som tam. Tak som si 20 dní po marátóne šupol nočnú polku...

V cieli - Nočný polmaratón Košice 2016 - 1h46m
Akcia zorganizoval bežeckým nadšenec - Peťo Remi a bolo to aj cítiť. Bohatá tombola, ceny venovali jeho známy väčšinou bežci ktorí si prišli aj zabehať. Tomboly bolo dosť tak sa aj o pár minút meškal štart.


Bežalo sa na Furči na asfaltovej ceste od vodojemu smer Zelený dvor. Trasa mala po otočku 3,5km a je mierne zvlnená. Jedno kolo malo teda 7km. Bežci si vybrali trasu podľa chuti - 7, 14 alebo 21km. Na štarte bol stan s občerstvovačkou, nechýbal teplý čaj, voda, nejaké koláčiky a aj čosi na pitie :-)


Akcia prebiehala v totálnej pohode a komornej atmosfére. Po trase bol pár svietiacich balónov a na otočke blikačka. Každý si zabehol koľko chcel. Výhoda behania v noci spočívala v tom, že človek nevidí až tak trasu a tie stúpania. :-) Ale nebojte sa cíti ich v nohách... Hlavne v treťom kole.
Štart - cca 60-70 bežcov

Odštartoval som s bývalým spolužiakom čo sme sa tu stretli. Šli sme dosť rýchlo prvé kolečko ale potom sa mu vrátilo zrananie a začala ho bolieť noha a zvoľnil. Tak som sa oddelil, v druhom kole dobehol dve baby a v diaľke zbadal bežca. Bežcov postupne ubúdalo, pretože niektorí bežali len 7 iný len 14 km. V poslednom kole to už bola parádička, nočný beh ako má byť, poriadna tma... Čelovku som dal na slabší výkon a dosť som si to užíval. Nemal som tušenia ako idem, nesledoval som čas, hodinky boli vzadu v nohaviciach vo vrecku. Kašlal som nato. Zato nohy mi pripomenuli že pred 20 dňami bol maratón :-)

Otočka do posledného kola
Musím povedať že v poslednom kole som už i vyzeral kilometrovníky a nevedel sa dočkať do cieľa. Posledný kilák som trochu pridal a nebol to asi Žiadny raketový finiš. V cieli som zastavil stopky a dosť ma výsledok prekvapil. 1hod 46 min. Polmaratón som dlho nebehal odkedy behám maratóny. Ale môj najlepší čas na polke bol 1h 43 takže vzhľadom na to že toto bolo kopcovité (145m výškových), v noci a že som až tak netlačil na pílu tak príjemné prekvapenie.

Občerstvovačka
Takže veľké poďakovanie organizátorom za pekne zorganizovanú akciu. Užil som si to naplno!


Info o akcii na FB
http://nocnypolmaraton.preteky.com
Výsledky



nedeľa 15. septembra 2013

Malý Pieninský Maratón 2013

Po ročnej prestávke znovu Pieniny (MPM som behal aj v 2011), prihlásenie vopred rovnako ako aj zaplatenie štartovného. Predsa len tento krásny beh má limitovaný počet bežcov na 100-vku. Žiadne finančné prémie, žiadne rekordy, len beh pre radosť. Tohto roku sme sa stretli traja ja, Ifko aj André.

André, Ifko, Awia
Na štart sa staviam s neistotou, po po piatich dňoch choroby, nachladol som v Kvačanoch pri behu k Mlynom. Zahájil som ale intenzívnu liečbu, pondelok a utorok sa poctivo liečil v posteli. Antibiotiká zabrali, kontrola v piatok ukázala čisté priedušky a tak sa sa rozhodol to skúsiť. Ak by sa mi šlo zle, kdekoľvek to otočím.

Na štarte

Po štarte bežíme všetci traja pokope, tempo niekde okolo päťky. Na prvej občerstvovačke s Andrem stojíme Ifko nám uteká. André sa rozhodol že zabehne so mnou tak sa pri mne fláka a kecáme. No ono on viac kecá ja len sem tam čosi odpoviem :-) Na otočke úplná pohoda. Tie kopce, ktoré ma pred dvoma rokmi trápili už neboli pre mňa problém... pred otočkou skúšam to Agave tú energiu ale je to brutal sladké. Aspoň som pred Maratónom zistil, že to treba poriadne zapiť.

Ifko v cieli čas: 1:27:45
Po tretej občerstvovačke kde som zapíjal to agáve dvoma pohármi vody som trochu zle dýchal a začalo ma picať v boku. Trošku sme na chvíľu spomalili. Inak sa mi bežalo fajn. Pred pretekmi som si povedal, že pobežím len na pocit a nepozaral som na hodinky na tempo. Celkovo som si beh užíval a vôbec mi to neprišlo také trápanie ako pred 2-ma rokmi. V záverečnej fáze ešte zrýchľujem a finišujem do cieľa, bok po boku s Andrém.

V cieli André a Awia: 1:34:44
Na to že som po chorobe tak som spokojný... Čas 1:34:44 v podstate identický s rokom 2011, vtedy som bol v cieli o 40 sekúnd skôr. Je to pre mňa dobrá správa, že som na porovnateľnej kondičnej úrovni a pritom som to zabehol v pohode a myslím, že aj s rezervou. Tempo podľa Garmina 5:28 ale tuším mu v kaňone vypadával signál a nameral aj kratšiu vzdialenosť. Takže vypočítané tempo na 18km (280m výškových) bolo 5:15 min/km.

André vďaka za tvoj support a spoločnosť na tomto krásnom behu...









pondelok 2. septembra 2013

Upršaných 20 mierových km okolo Spišského Hradu 2013

30. ročník behu 20 mierových km okolo Spišského Hradu. V skutočnosti ide podľa propozícií o 22,8km po relatívne peknej asfaltovej trase okolo hradu a Drevenika. Spestrením je beh cez cigánsku obec Dobrá Voľa v závere trate. (Trať sa beží každý rok opačným smerom)

Účasť nebola najväčšia, na dlhej trati 68 bežcov + ďalších 17 na 10km trati + detské kategórie. Prišiel ale aj kenský bežec Biwot Wycliffe, ktorý si zobral prémiu za víťazstvo aj nový rekord. Už hodinu pred štartom začína popŕchať a tak je nám jasné že sa potiť nebudeme.


Spišské Podhradie - štart a cieľ preteku, nad hradom ťažké mraky
Ja som prišiel s cieľom trénovať na maratón. Preto som nemal v pláne ísť na max, ale skôr si otestovať maratónske tempo a taktiež prísun energie a vody. V piatok večer som si dal tempák aby som odhadol na aké tempo teraz mám, ktoré by bolo dlhodobo udržateľné. Na základe toho som sa rozhodol, nebežať rýchlejšie ako 5:30.


Spoločná foto



Po štarte nás čakal výbeh cca 100m výškových do kopca na prvých 4,5km. To ma trochu zaskočilo, kopce nie sú moc v mojej obľube.  Bežal som to ale tak 5:50 - 6:20. Hneď ako sa terén zrovnal za Ordzovanami som zrýchlil v pohode na 5-ťku. Bežal som na kľudné dýchanie a netlačil na pílu. Na občerstvovačke som prešiel do chôdze tak ako mám v pláne aj na maratóne. Potom nasledoval beh dole kopcom a tempo pod 5.

Na 9. km je znovu voda a tak si dávam polku Enduro Gelu a zapíjam. Tu sa aj oddelili bežci na 10km trati a zrazu zostávam sám. Predo mnou traja bežci asi tak 300m. Ďalej sa bežalo po zvlnenej nekonečnej ceste smerom k tunelu Branisko. Začína čoraz viac pršať. Odbočka na Granč v nedohľadne, nakoniec až pri motoreste. Bežím 5:39 - 6 min a na 10 km si hovorím, že som len v štvrtine maratónu, necítim sa unavený.


Po odbočke sa terén zrovnáva, trasa začína pripomínať rovinatosťou tú maratónsku. Bežím nasledujúcich 6 kilákov s prehľadom pod 5:30.  Na poslednej občerstvovačke natlačím druhú polku gelu, zapijem a bežím do cigánskej osady Dobrá Voľa. Dvojica predo mnou má náskok asi 2 min, stále ich mám v prehľadnejších úsekoch nadohľad. Okolo mňa predchádzajú dve policajné autá, zatiaľ mi to nedopína.

V obci sa ku mne pridávajú traja malí cigáni, žiadny problém bežia so mnou a pýtajú sa má odkiaľ som, ako dlho bežím a pod. Odháňa ich až policajné auto. Vzhľadom na už slušný dažď je vonku minimum ľudí a mne sa dostávajú len nejaké tie slovné poznámky. Bežci predo mnou si ale užili svoje, cigáni po nich hádzali kamene. Na tomto úseku sa točia dve policajné autá, aby bežcov ochránili. To je príklad diskriminácie a rasizmu že? Zostávam v nemom úžase. Na tomto behu je to vraj každoročný kolorit.



Posledné kiláky sú znovu v stúpaní, dobieham niekoho, ružová farba trička čosi napovedá a v poslednom kopci sa ukazuje že je to Števka. Má úž dosť, v stúpaní aj kráčala ale valí ďalej. Chvíľu s ňou bežím, prehodili sme pár slov. Skúsil som ju potiahnuť, ale nechytila sa, beží už nad 6/min. Do cieľa je už nadohľad tak sa oddeľujem, povzbudzujem ju a bežím si svoju 5:30-tku až do cieľa.

V cieli sa cítim fajn, v hlave si predstavujem že som len v polovici (maratónu), resp. mierne za ňou. Bežal by som kľudne ďalej. Zabehol som to v tempe 5:42 čo je o 12 sekúnd horšie ako som plánoval, no nepočítal som s kopcami. Viem, že tempo 5:30 je v mojej momentálnej kondícii asi max. dlhodobo udržateľné. Do maratónu je už len mesiac a toto tempo asi nezlepším. Bude úspech keď ho tých 42 kilákov udržím.

Dobre zabehol André, dal naozaj pekný čas, Ifko mal tiež svoje tréningové plány, chcel bežať 5-ku a bol nakoniec rýchlejší. Ja po mesiaci a pol tréningu môžem povedať, že som na tom kondične lepšie ako min rok, teraz som dal určite v lepšom čase kopcovitú polku, ale hlavne s prehľadom a bez trápenia. Avšak nemám kondičku ako v roku 2011. Maratón bude pre mňa určite trápenie a boj.
Hodinky som odštartoval neskôr, v zázname chýba cca 500m...

štvrtok 11. októbra 2012

Nenikékamen III - Tretí polmaratón, najslabší výsledok

Celá tohtoročná sezóna bola nejaká nepodarená, málo času, veľa akcií, ktoré kolidovali s orienťáckymi pretekmi, minimum tréningu, minimum pretekov, veľa choroby a nehoda na motorke...

To všetko viedlo k môjmu tretiemu polmaratónu v živote. Veľké ciele som si nedával, kondička moc nebola a navyše som v stredu pred maratónom ochorel a ležal  teplotách do piatku.



Na štarte som bol rád, že tam som a že sa cítim relatívne fajn aby som vybehol, tušil som že to bude trápenie a aj tak bolo.

Vybehol som s Vladom a dobre sme sa držali, tempo okolo 5min/km sme držali asi do polovice behu. Avšak musel som si odskočiť na malú (asi som napil naozaj veľa vody) a stratil som Vlada, už som ho nedobehol.

Tempo klesalo a už na Mojzesovej asi od 15km som začínal mať dosť a začal odpočítavať km aj minúty nech už to skončí. Beh sa zmenil na trápenie, tempo klesalo a snažil som sa dostať aspoň pod 2 h. Z dychom problém nebol ale nevládali nohy, boleli ma kĺby a navyše sa mi spravil otlak na ľavej nohe. Dobeh na Hlavnej som ale dal trošku vo svižnejšom tempe a čas sa zastavil na hodnote 1h 59m 06s (Čistý čas 01:58:32). Čas na sekundu presne o 15 min horší ako pred rokom. A žiaľ čas horší aj ako na mojom prvom polmaratóne v Kysaku. Aj keď len o niečo viac ako minútu.



Tohtoročná medajla teda bola neskutočné vydrená a "bolela" oveľa viac ako minulý rok. Veru veru bez tréningu a dobrej kondičky je to oničom. Ak chcem budúci rok dať celý maratón tak naozaj musím poctivo máknuť. Predsavzatie a cieľ je jasný - 2013 - 90. ročník MMM - celý maratón niekde okolo 4h.


Výsledky:

Deň plný rekordov:


Bol to deň plný rekordov v takmer ideálnom počasí (15°C, pod mrakom, bez vetra a iba s ojedinelými zrážkami). Osemdesiate deviate pokračovanie najstaršieho maratónu v Európe prinieslo oba traťové rekordy a tiež nový účastnícky rekord pri štarte viac než 7400 bežcov zo 46 krajín vo všetkých disciplínach. Väčšina z 30.000 divákov na trati musela byť spokojná. Štyria najrýchlejší muži bežali rýchlejšie než bol aktuálny traťový rekord (2:08:33, Gilbert Chepkwony v roku 2010), pričom tempo vystupňoval najmä víťaz Lawrence Kimaiyo od 36. kilometra. Viac nájdete tu.

streda 4. januára 2012

Štatistika roku 2011 (MTB a behanie)

Rok 2011 v číslach, v skratke:
Cieľ 2011 km na vlastný pohon v roku 2011 bol splnený 2093,6 km, rovnako ako aj polmaratón v tempe pod 5 min/km.


 MTB výjazdy:


 MTB preteky:


 Behanie, bežky a turistika:

pondelok 3. októbra 2011

Nenikékamen II - Môj prvý polmaratón v Košiciach a hneď pod 5 min na kilometer!

Presne pred rokom som písal o tom ako sme zabehli štafetu na Košickom maratóne článok:  Nenikékamen - Zvíťazili sme! Maratón za nami. Teraz je načase napísať druhé pokračovanie, kde sme však už bežali každý za seba (žiaľ okrem Jakuba, ktorému účasť na polmaratóne nedovolili kvôli veku)

Zároveň považujem tento októbrový čas za ročné výročie odkedy som si dovolil sám seba nazvať bežcom a dúfam, že včerajší výkon tomu aspoň ako tak nasvedčuje. Po našej štafete mi netrvalo dlho a našiel som si nový cieľ. Už v októbri 2010 som písal: Nový cieľ, dlhodobé tempo 5 min/km Vtedy som behal tak, že som toto tempo nedokázal udržať ani 2km na atletickom kolečku a zdalo sa mi vtedy priam nemožné zabehnúť v takom tempe polmaratón. Zároveň sa to stalo ale aj mojim cieľom, náročným, ale aj reálnym.

Trénoval som ale poctivo a už 15. novembra som zvládol aspoň tie 2 km: Podarilo sa 2 km pod 10 minút! S behaním som neprestal a behal vždy keď mi v tom neprekážala práca a povinnosti. V roku 2011 som skúsil a následne aj začal s Orientačným behom a našiel som v ňom veľkú záľubu a určite aj zdroj zlepšovania kondície. Zabehol som svoj naozaj dlhý zimný beh - 18km, začiatkom apríla dokonca prvý polmaratón v Kysaku a dal som ho vtedy pod 2 hodiny ako som si zaumienil. Pokračovali ďalšie a ďalšie akcie, preteky v OB, dokonca horské behy v Prešove, Tatrách alebo na Branisku, potom veľké preteky v Orientačnom behu: KARST CUP 2011 za mnou - 4 dni, takmer 40 km, dážď, blato, únava, radosť... Keďže nielem behaním som živý nasledovali aj preteky na motorkách, kde som dokázal dokonca aj čosi vyhrať, či už vo vytrvalostnej trojhodinovke, alebo v Rumunsku, tiež som si dal štvordňovku na bicykli po horách a prešiel viac ako 300km v sedle a zabehol Malý Pieninský Maratón. To všetko predchádzalo 88. ročníku najstaršieho maratónu v Európe - Košický Maratón mieru.

Moje štartovné číslo

Jasný a jediný cieľ: Zabehnúť pod 1hod 45min - ale hlavne živý a zdravý!

Napriek tomu, že mesiac pred maratónom mi absolútne nevychádzal čas, pevne som veril, že na to mám. Dobre som zabehol už v Pieninách a nechýbalo veľa na pokorenie hranice 5min/km už tam. Potom som však organizoval aj pretekal na Rally v Rumunsku, odcestoval pracovne do Francúzka a na Korziku a na behanie mi vyšiel čas len týždeň pred maratónom, kde som ale odbehol 15km pod 5 min. Na tomto tréningu som ale úplne zbytočne skúšal nové tenisky a spravil si otlaky... Na MMM teda nastupujem s bolesťami na klenbe ľavej nohy.

Chip, ktorý sa upevní do šnúrok na neniskách
Prvý krát zažívam štart v takej masovke, po výstrele mi trvá viac ako 15 sekúnd kým sa dostávam krokom k štartovnej rampe. To množstvo ľudí je úžasné, úplne som sa stratil a bežím sám, dookola nikto známy. Štartovné pole je husté celú hlavnú a pri Immaculate sa dokonca spájajú oba prúdy bežcov do jedného pelotónu. Snažím sa držať si svoje tempo a tak často obieham, ale často som aj obiehaný. Niekde za tescom z ničoho nič zbadám pred sebou Ifka s Matúšom a tak ich dobieham. Bežíme na pohodu, dokonca vtipkujeme a napriek tomu v tempe 4m 47...

Matúš niekde pri veterine začína zrýchľovať, Ifko sa ma pre zmenu snaží potknúť ale neúspešne. Aničkou prebiehame stále s Ifkom bok po boku a sledujeme časy. Cítim, že by som vedel zrýchliť no hodinky mi hlásia kilometer za kilometrom tempo 10 - 15 sekúnd pod 5 minút a tak si vravím, že maratón je o výdrži a dôležitejšie bude to vydržať, veď som sotva v štvrtine. Nakoniec sám na sebe poznám aké to je keď príde na 15.-tom km kríza.

Postupne dobieham na otočku pri hoteli Centrum. Tu sa pred rokom na štafete začínala moja časť trate, je to už za polovicou a ja stále bežím svoje. Na občerstvovačkách spomaľujem, ale beriem si len čistú vodu, pár hltov do úst a zvyšok vyliať na hlavu. Je dosť teplo a pofukuje aj trochu vietor. Hlavne beh k hotelu Centrum alebo potom po Rastislavovej bolo protivietor dosť cítiť.

Popri trati stretávam známe tváre, fandí mi Tinka, stretávam Mamku, kamarátov a známych z OB a v cieli aj otca so Soňou. Všetko to aj skvelá divácka kulisa mi dodáva neskutočnú silu. Na 15.-tom kilometri neprichádza žiadna kríza a keď dobieham bez problémov aj na 16.-ty kilometer začínam zrýchľovať. Na moje prekvapenie dobieham aj Matúša, krátko ho pozdravím a ťahám ďalej. Na začiatku Watsonky si dopriavam trochu viac hltov vody a prechádzam do chôdze aby som sa napil, ale potom už bežím a zrýchľujem.

Nakoniec ani až tak veľmi nezrýchľujem ako ostatní bežci spomaľujú. Ja mám síl dostatok a držím svoje tempo ba ho pomaličky zlepšujem a obieham čoraz viac bežcov. Svedčí o tom 20-ty kilometer, ktorý dávam za 4:43.0 čo je (doteraz) úplne najrýchlejší, ale zrýchľujem ďalej a posledný kilometer už na hlavnej dávam za 4:40.9. A to tesne predo mnou spadol a skolaboval jeden bežec a nedalo mi inak a spomalil som. Do cieľa sa dokážem vyhnať k záverečnému šprintu (posledných 300m v tempe 4:03.6/km) a keď na tabuli vidím čas 1h 44min viem že som svoj cieľ prekonal dokonca o jednu minútu.
Moje štartovné číslo a medajla

Bežal som úplne takticky, držal som sa tesne pod 5 min/km aby som dosiahol svoj cieľ. Bežalo sa mi skvele napriek bolestiam a otlaku na ľavej nohe (spravil sa mi nový k tomu starému) Bežalo sa mi skvele aj keď nebudem tvrdiť že to bolo ľahké tak som si to naozaj užíval. Beh ako taký, ľudí, atmosféru, kamarátov a známych okolo trate... Košický maratón ma naozaj neopakovateľnú atmosféru.

A keď sa ma niekto opýta, že ci to stálo zato? Tréning, behanie, bolesť, otlaky... Odpoviem bez zaváhania: ÁNO!!! Behu zdar!!!


Výsledky:

Zabehol som 345. najlepší čas z celkového počtu 1514 bežcov, ktorý sa postavili na štart (muži aj ženy) Ifko zabehol lepšie asi o 1 a pol minútky a za mnou dobehol André... Tu sú niektoré výsledky mňa a mojich kamarátov:

1. MALYY Anatoliy UKR 01:13:25 - víťaz
...
24. POLLÁK Jozef SVK ATU Košice 01:22:15 00:08:50 - Kemo - Orientačný bežec
...
155. MIHALIČ Juraj SVK ABB Slovensko 01:35:37 00:22:12 - Juro orientačný spolubojovník :-)
...
309. KUZEVIČ Ivan SVK Motoride KovoAtyp 01:42:32 00:29:07 - Ifko - beh & bike sparring partner
...
345. HAJDUCH Tomáš SVK Motoride KovoAtyp 01:44:06 00:30:41 - Awia alias ja :-)
...
402. KAPRÁL Matúš SVK Metropol Košice - Klub O 01:46:00 00:32:35 - Matúš OB
...
761. NEMEC Peter SVK not assigned 01:55:51 00:42:26 - spolužiak z gympla
...
826. JANIGA Ondrej SVK Ražňany 01:57:36 00:44:11 - André bežiaci biker
...
1380. BOBKA Juraj SVK not assigned 02:22:34 01:09:09 - motorkár
...
1485. DIBALA Martin SVK not assigned 02:45:15 01:31:50 - digid (bývalý kolega) - blogujúci bežec


Medajla, ktorú dostal každý, kto si svoj polmaratón zabehol.

pondelok 26. septembra 2011

Týždeň pred polmaratónom - Môj prvý 15 km beh celý pod 5min/km

Týždeň pred Košickým polmaratónom na ktorý sa chystám sme si dali s Ifkom generálku. Za týmto účelom sme sa presunuli na letisko, kde je rovina... Istou komplikáciou bol vietor.

Začali sme asi 1.5km rozbehom, ktorý som ani nemeral. Následne šatrtujeme proti vetru smerom k mestu. Od začiatku nasadzujem tempo pod 5min/km a nemienim poľaviť. Na moje prekvapko sa mi šlo veľmi dobre a zľahka. Spravil som si postupne slušný náskok na Ifka. Po otočke v Barci ma však začínajú bolieť chodidlá. Obul som totiž úplne nové tenisky aj nové ponožky a nejak to nefunguje.

Po 8 km bežím okolo miesta kde sme štartovali a kde sme si nechali vodu. Do úst dávam len pár hltov a zvyšok vody lejem na obe tenisky ako ma pália chodidlá. Zabralo to a bežím ďalej do druhej polovice trasy okolo letiska. Vydržalo to však len pár kilákov, po otočke už doslova trpím, spomaľujem dobieha ma Ifko a ide dopredu. Bežím tak aby som dal 15 km a v mieste štartu beh ukončujem. Ifko beží ďalej. Hneď sa vyzúvam a prechádzam na boso.

V závere som spokojný, ešte nikdy som nedokázal odbehnúť 15km v priemere pod 5 min na kilometer, takže nemôžem byť nespokojný. Zistil som že tenisky treba zabehnúť a tiež že olievanie vodou nefunguje.

Tak napriek nie veľmi prepracovenému tŕeningu dúfam, že v nedeľu zabojujem a podarí sa polmaratón pod 1h 45 min.


pondelok 4. apríla 2011

Aké to je odbehnúť svoj prvý polmaratón?

Ako tak sedím na gauči, s nohami na stole a rozmýšľam či s nimi dnes ešte pohnem, viem že som zas o niečo bohatší. Som bohatší o znalosť, ako môžu bolieť nohy po 21.1 ubehnutých kilometrov, viem aký je to pocit dobehnúť do cieľa, ako nohy odmietajú poslušnosť a aj keď sa vám nechce nemôžete zastaviť. Napriek všetkým prekážkam som to zvládol...

Priebeh posledných dvoch týždňov bol čisto Awiovský, teda všetko sa komplikovalo. Najprv výstava prerušila moju tréningovú prípravu (ak sa to tak dá nazvať) potom prišla choroba, antibiotiká, kašeľ. Čas letel, týždeň pred polmaratónom som sa skúsil prebehnúť. Náročný pracovný týždeň, návštevy, žiadne behanie a znovu sa prihlásila choroba v piatok. V sobotu pešia turistika cca 17 km a krásna nedeľa. Rozhodnutie či pôjdem do Kysaku som si nechal na ráno.

A rozhodol som sa pre beh, zbalil tenisky sadol na skútra a v predstihu vyrazil do Kysaku. Registrácia, št. číslo 23. Došiel aj Ifko na bicykli a nakoniec sme ho nahovorili aj na 4km beh memoriál Rudolfa Dindu. Po odbehnutí vysadol na bike a dobehol nás a vďaka nemu mám aj nejaké fotky z mobilu.
Asi tak 13 km

14:00 - štart. Už na štarte som sa dal do partie s Vladom z klubu orientačného behu. Mal rovnaký cieľ ako ja teda pod 2 hod. Úvod bol úplne v pohode a zdalo sa mi že by som mohol bežať aj rýchlejšie no krotil som sa. Prvý km bol pod 5 min a také tempo + pár sekúnd sme udržali aj do prvej občerstvovačky na piatom kilometri. Bežalo sa mi stále dobre a otočka sa pomaly ale isto blížila. Sem tam sme prehodili pár slov.

Na otočku dobiehame v čase okolo 50 - 55 min - nepamätám si presne - ale hlavne pod hodinu tak je to dobré. Na občerstvovačke po otočke spomaľujem aby som sa napil vody ale hneď Vlada dobieham. Bežíme spolu až na 12-ty kolometer, kde buď Vlado začína zrýchľovať, alebo mne začínajú dochádzať sily. Už bolia nohy a pália ma chodidlá. Vlado mi pomaly uteká a začína môj osamelý beh.

Tempo sa spomaľuje, s dychom už problém nieje ale musím bojovať s bolesťou nôh. Takže od 14km je to boj hlavne v hlave. Bežať v kľude a pohode, presvedčiť sa že idem dobre, že ma nič nebolí a tak :-) Okolo mňa sa sem tam mihne Ifko na biku, prehodíme pár slov, povzbudí ma a spraví mi nejakú fotku. Poslednej občerstvovačky sa neviem dočkať a na chvíľu prestávam bežať, pijem ionťák a zobral som si aj dva kúsky jablka. Predo mnou 6 km, zdá sa mi to naozaj veľa. Ifko ma povzbudzuje, že 2 hodinovú hranicu pokorím.
Posledná občerstvovačka

Tie značky na asfalte označujúce ubehnuté kilometre vyzerám tak intenzívne, že by som ich najradšej namaľoval. 2 km značka sa zdá už naozaj na skok. Pozerám na hodinky a začínam tušiť, že to pod tie 2 hod asi aj bude. Odkedy som zvoľnil obehli ma asi traja bežci, 1 km pred cieľom obieham aj ja jedného.
Smer Kysak

Vbieham do Kysaku posledných 500m - čože to je? Ale do kopca. Nieje to strmý kopec, ale v tom stave mi dáva totálne zabrať. Kopec končí a na zemi značka 200m dvíham hlavu a vidím už cieľ. Udržujem toto tempo a teším sa z každého metra. Počujem moderátora ako oznamuje príchod ďalšieho bežca ale znie mi to ako z inej galaxie, vnímam zvuk no nie obsah. Začul som ale slová ako finish a súboj a sotva 20m pred cieľom ma obieha bežec, ktorého som obehol nedávno. Netušil som že finishuje, ale aj mi prišlo divné zrýchľovať.

Veď ja som zvíťazil a mal som jediného súpera, samého seba. Dal som si reálno-odvážny cieľ a podarilo sa mi to. A bolo to super.
V cieli

Nohy tesne po dobehu akoby nechceli stáť a akoby boli odľahčené. Kráčam aby som nestuhol, pijem asi liter čaju, prezliekam sa. Potom už gulášik, pohodička, výsledky... Bolo to super.

Podarilo sa 1:57:26