Tak a dnes to prišlo, vrámci posúvania svojich osobných hraníc som si dal predčasný darček k meninám a posmelený sledovaním biathlonu a 50km preteku na bežkách v Oslo na Eurosporte som sa rozhodol zabehnúť na Alpinku.
Neodradilo ma ani chladné počasie - teplota cca 1C - občasné sneženie ani arktický vietor. Počas záverečného finishu Petra Nortuga sa už obliekam, skontrolujem ešte kedy zapadá slnko a niečo po pol štvrtej vybieham. Cieľ - Alpinka v čermeľskej doline. K bežnej výbave pridávam pár drobných na tekutiny a windstoperovú vestu.
A spravil som veru dobre. Vietor ktorý sa do mňa oprel nad koniarňou a počas celého výbehu na Bankov preveril moje odhodlanie dokonale. Takže to už nebol len beh do kopca, ale aj proti vetru a občasnému sneženiu. Klasika zahrievanie organizmu je dosť problém, zima na ruky a nohy moc neposlúchajú. Najstrmšia časť kopca znovu blatistá a tak som trochu aj kráčal. Na Bankove som za 25 min - tzn o 1 min neskôr ako môj dávny prvý pokus výbehu sem.
V lese ma zaskočili zvyšky snehu a zamrznuté mláky. Beh sa tak stáva znovu zaujímavejším keď treba merať každý jeden krok. Z Bankova ma čaká krátke klesanie kde naberám dobré tempo a napájam sa na bočnú asfaltku do Čermeľskej doliny. Tá má priaznivý výškový profil - po rovine a v závere klesanie ale je celá pokrytá snehom a ľadom. Dobieham na koniec križujem asfaltku a som v zadnej časti Alpinky. Prebieham na stopku, no je tu mŕtvo, žiadny bikeri, motorkári aj stopka je zatvorená. Tak namiesto doplnenia tekutín, ich iba vypúšťam a po prestávke asi 2 min bežím ďalej. Cca 8.55 km za mnou - 50 min, tempo pod 6 min/km.
Vyberám si trasu po koľajniciach železničky. Tušil som, že to nebude najpohodlnejšie, ale po hlavnej asflatke sa mi behať nechcelo. Sneh, ľad, šmykľavé železničné pražce, alebo beh po kamennom násype vedľa koľajníc bol skvelým spríjemnením. Človek sa ale tak musí sútrediť na každý krok, že si ani neuvedomuje že beží. Super som sa rozbehal, mám rovnomerné tempo, tep klesol na cca 160 bpm a bežím v pohode. Kilometre ale pribúdajú a ja už som za hranicou všetkých mojích behov čo do vzdialenosti aj času...
Dobieham do mesta a teším sa z rovného podkladu pod nohami. Dobre som na tom s dychom no postupne začínam cítiť nohy, akosi sa im už nechce prepletať a dĺžka kroku klesá. Paradoxne ma začína bolieť pravá ruka v oblasti lakťa - z toho kyvadlového pohybu, ktorý ruka robí pri behu :-) Niekde na Watsonke prichádza čosi ako kríza, ani niesom tak unavený ako sa mi už behať moc nechce. Nezastavujem ale a držím sa statočne a spravil som dobre. Na stúpaní okolo Amfiku idem do chôdze v okolí dvoch prechodov pre chodcov a mám čo robiť aby som sa nahovoril na ďalší beh. To už je za mnou ale aj posledné stúpanie a posledné stovky metrov. Dokonca som dal aj tradičný finiš, zrýchlenie tempa na záver.
Domov dobieham po 1h 46min a za mnou je cca 17.46 km podľa pravítka v Google Earth. Budem to vyhlasovať za svoju prvú osemnástku!
Tak a znovu som bližšie k svoju cieľu - trase polmaratónu. Vidím, že je rozdiel zabehnúť 10 km vs. 20km. Znovu raz skladám klobúk pred každým kto zabehne celý maratón. Myslím, že už teraz mám nato aby som polmaratón odbehol. Dnešný beh bol kopcovitý, v náročných klimatických podmienkach a na zradných povrchoch.
Takže cieľ je jasný 3.4.2011 - BEH HORNÁDSKOU DOLINOU - 21.1 km - a snáď pod 2 hod. :-)
 |
| Cieľ dňa |
A spravil som veru dobre. Vietor ktorý sa do mňa oprel nad koniarňou a počas celého výbehu na Bankov preveril moje odhodlanie dokonale. Takže to už nebol len beh do kopca, ale aj proti vetru a občasnému sneženiu. Klasika zahrievanie organizmu je dosť problém, zima na ruky a nohy moc neposlúchajú. Najstrmšia časť kopca znovu blatistá a tak som trochu aj kráčal. Na Bankove som za 25 min - tzn o 1 min neskôr ako môj dávny prvý pokus výbehu sem.
V lese ma zaskočili zvyšky snehu a zamrznuté mláky. Beh sa tak stáva znovu zaujímavejším keď treba merať každý jeden krok. Z Bankova ma čaká krátke klesanie kde naberám dobré tempo a napájam sa na bočnú asfaltku do Čermeľskej doliny. Tá má priaznivý výškový profil - po rovine a v závere klesanie ale je celá pokrytá snehom a ľadom. Dobieham na koniec križujem asfaltku a som v zadnej časti Alpinky. Prebieham na stopku, no je tu mŕtvo, žiadny bikeri, motorkári aj stopka je zatvorená. Tak namiesto doplnenia tekutín, ich iba vypúšťam a po prestávke asi 2 min bežím ďalej. Cca 8.55 km za mnou - 50 min, tempo pod 6 min/km.
 |
| Na Alpinke - nikde nikoho |
Dobieham do mesta a teším sa z rovného podkladu pod nohami. Dobre som na tom s dychom no postupne začínam cítiť nohy, akosi sa im už nechce prepletať a dĺžka kroku klesá. Paradoxne ma začína bolieť pravá ruka v oblasti lakťa - z toho kyvadlového pohybu, ktorý ruka robí pri behu :-) Niekde na Watsonke prichádza čosi ako kríza, ani niesom tak unavený ako sa mi už behať moc nechce. Nezastavujem ale a držím sa statočne a spravil som dobre. Na stúpaní okolo Amfiku idem do chôdze v okolí dvoch prechodov pre chodcov a mám čo robiť aby som sa nahovoril na ďalší beh. To už je za mnou ale aj posledné stúpanie a posledné stovky metrov. Dokonca som dal aj tradičný finiš, zrýchlenie tempa na záver.
Domov dobieham po 1h 46min a za mnou je cca 17.46 km podľa pravítka v Google Earth. Budem to vyhlasovať za svoju prvú osemnástku!
 |
| Mapa prebehnutej trasy |
Takže cieľ je jasný 3.4.2011 - BEH HORNÁDSKOU DOLINOU - 21.1 km - a snáď pod 2 hod. :-)
Vynikajúco! Vyzerá to tak, že si v skvelej forme! Držím palce na polmaratón!
OdpovedaťOdstrániť