nedeľa, 4. novembra 2012

IV. Halloweenska Kojšovka

Tradícia je tradícia :-) Počasie je aké ja, na Kojšovku sa ide. Aj keď tohto roku znovu sám. Bola zima, bola aj hmla, bol aj dážď, na vrchole vetrisko a žiadna viditeľnosť, a potom aj tma a diviaky v lese...

Pred štyrmi rokmi som s tým na Halloweena začal, bolo chladno, mrzlo a hore ma čakala námraza a sneh. Nasledujúci rok sa pridal už aj Ifko a užili sme si teplejší deň s pekným výhľadom. Tretí ročník zvládol Ifko bezo mňa, bol som niekde mimo alebo PN. No a včera to bolo po štvrtý krát.


Počasie nič moc, v meste asi 6 stupňov. Volím trasu po asfaltke hore a lesom dole. Keďže som z mesta vyrazil až o štvrť na dvanásť nebol čas sa flákať. Už na Hyľovskom kopci som vošiel do oblakov. V Idke som si dal teplý čaj v krčme a druhé ponožky a návleky na tretry a pustil sa do strmého v totálnej hmle ponoreného stúpania na Kojšovku. Hmla sa čoskoro zmenila aj na mrholenie. Mokro, zima a lístie.
Trochu zima dnes v tom Mexiku :-)

Hore som vyšiel s jednou prestávkou na doplnenie síl (chlieb vo vajíčku) a keď mi bolo zima na nohy chvíľu som tlačil - dobré na prekrvenie chodidiel. Už pri pamätníku sa ozýva vietor, až sme som došiel bez bundy, len v terme a cyklodrese. Dávam bundu a púšťam sa na záverečný kopec na vrchol.
Občerstvovačka

Pri pamätníku SNP

Tentoraz to bola hore divočina. Hmla taká, že nebolo vidieť na viac ako 10m, celý vrchol v oblakoch, zima a silný vietor hnal mraky cez vrchol. Nebol čas pomyslieť na pálenie sviečok, alebo zápis do vrcholovej knihy, vydržal som tam sotva 5 minút.
Vrcholovka

Čas tlačil, z vrcholu som odchádzal 15:15, zbehol do čajovne Katka, dal teplý čaj, prezliekol sa do suchého a napriek blížiacej sa tme vyrazil dole po červenej. Bola to iná jazda, úplné mokro, kopa lístia mokré konáre, hmla a každú minútu väčšia tma. Stúpanie na tisícku dalo zabrať, potom tie mláky plné vody.


Na Lajoške som zastavil, pretože bola už tma a vytiahol čelovku. Sklamaly ma baterky po 10-20 sek sa vypínala. Ako sa ale ukázalo v tej hmle by mi bola aj tak naprd. Ako v aute v hmle s diaľkovými. Nevidel som nič len osvetlenú hmlu pred očami.

Cesta z Lajošky bola náročná, stretol som pár ľudí a šiel pomaly už v totálnej tme. Ako bónus bolo naozaj blízke stretnutie s diviakom tesne pred vrcholom zjazdovky. Jeden obrovský prebehol predo mnou sotva 10m, nebolo mi všetko jedno veru. Hlavne keď som z lesa vľavo počul ďalšie zvuky... Nevedel som čo robiť, bolo to na rovine šiel som pomaly a tak som pokračoval ďalej. Ďalší vybehol zľava, predo mnou to stočil a dostal riadny šmyk a prepálil to niekam do lesa doprava. Bolo rozhodnuté z Jahodnej už pôjdem domov po asfaltke.

Už len zbehnúť zjazdovku, obliecť na ruksak veľký krikľavo žltý reflexný návlek do dažďa, zapnúť blikačku a pustiť sa dole. Autá ktoré ma obiehali mi dobre posvietili a snažil som sa ich aj držať. Aj tak vďaka cestárom, že naťahali biele čiary, je zaujímavé ísť dole kopcom 40-tkou v totálnej tme. Čelovku som sem tam zapínal, keď nebola hmla svietila perfektne.

Domov som došiel asi o šiestej. 62.3 km, Čas: 6:45:15, Čas pohybu: 5:20:58, Nárast výšky: 1.384 m.

Takže o rok piaty ročník, kto sa pridá?

I. ročník:

II. ročník:

IV. ročník: