nedeľa, 17. apríla 2011

Ako jeden kecal, poblúdil a nakoniec 3. miesto obsadil

Dnes bolo na pláne 3. kolo oblastného rebríčka v Orientačnom behu - Ťahanovský Grand Slam. S Ifkom sme sa prihlásili do kategórie K. Teda pre mňa prvé preteky ak nerátam tie valentínske kde sme prvý krát videli mapu aj buzolu a ktoré sme +- odkráčali.

Ifko absolvovali už 2. preteky a o niečo viac tréningov ako ja. Pre mňa to bol 5. orientačný beh v živote. A to som už pred štartom mudroval, že sme si mohli dať náročnejšiu kategóriu ako K (Kondičná 2.5 km / 60m výškových) Niežeby som si tak veril, alebo chcel vyhrať, skôr naopak, keďže mi to časovo vychádza tak, že viacero pretekov nestíham (kvôli práci) tak by som radšej behal dlhšie a náročnejšie trate.

Mudrovanie sa mi nevyplatilo. Štartoval som medzi prvými (čas 00:02) Hneď na štarte som si nepozrel dobre mapu a pod nejakým stresom odbehol nesprávnym smerom. Potom som sa dlho nemohol zorientovať a stratil som určite viac ako 10 min. Nakoniec som sa zorientoval, našiel kontrolu 2 (Kde som stretol Ifka, ktorý štartoval o 12 min neskôr :-) ) a od nej som sa vrátil na jednotku. Zapol som orientačný modul, ktorý zostal doteraz asi vypnutý a pokračoval.

Na trojke som Ifka dobehol. Potom sme šli síce každý sám za seba a nachádzali sme kontroly na striedačku. Raz ja pred ním inokedy naopak. Obaja sme trochu poblúdili pri šestke ale inak to šlo dobre. Do cieľa dobieham takmer rovnako aj keď ja som dostal o min horší čas. Na poslednej kontrole som totiž natrafil na zápchu - viac ľudí pri označovaní :-)

V cieli to bolo nakoniec 46 min, teda strata 13 min na Ifka. Priebežne bol Ifko na 1. mieste a ja na treťom. To ale boli v cieli len traja pretekári z našej kategórie. A tak sme čakali.

Ako sa nakoniec ukázalo prvá trojka sa nezmenila, v cieli bolo nakoniec 9 pretekárov z K-áčka (2 DNF) z pôvodne prihlásených 13.
Kategória K Zľava 1.miesto Ifko 3. miesto Awia obaja z Motoride KovoAtyp Tímu :-)


A tak sme sa na stupni víťazov stretli s Ifkom prvé a tretie miesto :-)

Veľmi zle hodnotím svoj začiatok, nepozornosť a obsolútnu neorientáciu, je cítiť že tréningov bolo málo. Pri našej bežeckej kondičke sa musíme orientovať veľmi dobre inak je to celé zle. Za každé zablúdenie zaplatíme oveľa viac ako dobrý bežci, ktorý nás naviac sťahnujú aj na bežeckých úsekoch.

Čo sa týka behania na orienťáku je to o dosť iné ako klasika behanie. veľmi sa mení tempo, často sa zastavuje, orientuje, pozerá do mapy, behá, skáče cez prekážky, označuje a behá po kopcoch. Pulz lieta hore dole a aj keď kilometre niesú veľké je to naozaj makačka. Takže pekne trénovať aj behanie :-)

A čo s výberom kategórie? No to je tá otázka. Žiaľ sme stále začiatočníci, ale K-áčko sa nám zdá už ľahké. Vekovo ale patríme do kategórie M-18 resp. M-19. A to je tá najťažšia kategória, dlhé trate, veľa kontrol, ťažké navigačne... Tak uvidíme ako to pôjde ďalej... Ja osobne pôjdem ďalšie preteky M18 aj keď som si istý, že bezpečne zaujmem poslednú priečku. Chalan, ktorý to dnes zabehol za cca 30min, tak to by som ja nedal tú vzdialenosť ani po rovine na asfalte bez navigácie. Asi také tempo :-)

Keďže som po behaní nebol dosť zmordovaný vysadol som hneď večer ešte na bike a dal v šprint tempe (teda na max) na stopku, pivko, dole do Čermeľa a výšľap hore na Bankov a domov. A to celé v priemerke 16,59 km/h :-)

Do behania priatelia
Zajtra nám začína zas pracovný týždeň

utorok, 12. apríla 2011

Trochu štatistiky po polmaratóne, bike a orientačné behanie

Už je to nejaký čas od polmaratónu v Kysaku. Na moje prekvapenie sa žiadne veľké zdravotné problémy nekonali. Niekoľko otlakov na chodidlách, deň dva svalovky a pohoda. Už v utorok som v kľude behal na tréningu orientačného behu na Bankove.

Trochu štatistiky:
  • Prvý krát som behal 5.9.2010 a odbehol - orkáčal som 3.3 km :-)
  • Do Maratónskej štafety som natrénoval a odbehol celkovo 60.99km - 10 tréningov
  • A potom som odbehol 9km na maratóne v tempe 0:05:13
  • Behal som celú zimu ale nie moc často
  • V 2011 som odbehol takmer 150km do polmaratónu
  • Celkovo mám už odbehnuté 359.09 km za cca 7 mesiacov...
Bike:
Piatok som po dlhej pauze vysadol na bike. Zistil som, že kondička z behanie je ale nohy nestíhajú tak ako by mali... Takže treba trénovať aj bikovanie. Cez víkend som dal dokopy 110 km po kopcoch a v lese.
    Orientačné behanie:
    Skvelá zábava, ktorá ma chytila, behanie dostalo zmysel, pohyb v prírode, buzola, orientácia, rozmýšľanie. Dnes som behal prvý krát s vlastnou buzolou. Koho prekvapí že je z Ruska? Moscompass :-) Prevedenie na palec pravej ruky, nastavíš azimut a bežíš...


    V sobotu: Bankovský lesný beh - 12 km
    V nedeľu: Ť A H A N O V S K Ý     G R A N D    S L A M - orientačný beh

    pondelok, 4. apríla 2011

    Aké to je odbehnúť svoj prvý polmaratón?

    Ako tak sedím na gauči, s nohami na stole a rozmýšľam či s nimi dnes ešte pohnem, viem že som zas o niečo bohatší. Som bohatší o znalosť, ako môžu bolieť nohy po 21.1 ubehnutých kilometrov, viem aký je to pocit dobehnúť do cieľa, ako nohy odmietajú poslušnosť a aj keď sa vám nechce nemôžete zastaviť. Napriek všetkým prekážkam som to zvládol...

    Priebeh posledných dvoch týždňov bol čisto Awiovský, teda všetko sa komplikovalo. Najprv výstava prerušila moju tréningovú prípravu (ak sa to tak dá nazvať) potom prišla choroba, antibiotiká, kašeľ. Čas letel, týždeň pred polmaratónom som sa skúsil prebehnúť. Náročný pracovný týždeň, návštevy, žiadne behanie a znovu sa prihlásila choroba v piatok. V sobotu pešia turistika cca 17 km a krásna nedeľa. Rozhodnutie či pôjdem do Kysaku som si nechal na ráno.

    A rozhodol som sa pre beh, zbalil tenisky sadol na skútra a v predstihu vyrazil do Kysaku. Registrácia, št. číslo 23. Došiel aj Ifko na bicykli a nakoniec sme ho nahovorili aj na 4km beh memoriál Rudolfa Dindu. Po odbehnutí vysadol na bike a dobehol nás a vďaka nemu mám aj nejaké fotky z mobilu.
    Asi tak 13 km

    14:00 - štart. Už na štarte som sa dal do partie s Vladom z klubu orientačného behu. Mal rovnaký cieľ ako ja teda pod 2 hod. Úvod bol úplne v pohode a zdalo sa mi že by som mohol bežať aj rýchlejšie no krotil som sa. Prvý km bol pod 5 min a také tempo + pár sekúnd sme udržali aj do prvej občerstvovačky na piatom kilometri. Bežalo sa mi stále dobre a otočka sa pomaly ale isto blížila. Sem tam sme prehodili pár slov.

    Na otočku dobiehame v čase okolo 50 - 55 min - nepamätám si presne - ale hlavne pod hodinu tak je to dobré. Na občerstvovačke po otočke spomaľujem aby som sa napil vody ale hneď Vlada dobieham. Bežíme spolu až na 12-ty kolometer, kde buď Vlado začína zrýchľovať, alebo mne začínajú dochádzať sily. Už bolia nohy a pália ma chodidlá. Vlado mi pomaly uteká a začína môj osamelý beh.

    Tempo sa spomaľuje, s dychom už problém nieje ale musím bojovať s bolesťou nôh. Takže od 14km je to boj hlavne v hlave. Bežať v kľude a pohode, presvedčiť sa že idem dobre, že ma nič nebolí a tak :-) Okolo mňa sa sem tam mihne Ifko na biku, prehodíme pár slov, povzbudí ma a spraví mi nejakú fotku. Poslednej občerstvovačky sa neviem dočkať a na chvíľu prestávam bežať, pijem ionťák a zobral som si aj dva kúsky jablka. Predo mnou 6 km, zdá sa mi to naozaj veľa. Ifko ma povzbudzuje, že 2 hodinovú hranicu pokorím.
    Posledná občerstvovačka

    Tie značky na asfalte označujúce ubehnuté kilometre vyzerám tak intenzívne, že by som ich najradšej namaľoval. 2 km značka sa zdá už naozaj na skok. Pozerám na hodinky a začínam tušiť, že to pod tie 2 hod asi aj bude. Odkedy som zvoľnil obehli ma asi traja bežci, 1 km pred cieľom obieham aj ja jedného.
    Smer Kysak

    Vbieham do Kysaku posledných 500m - čože to je? Ale do kopca. Nieje to strmý kopec, ale v tom stave mi dáva totálne zabrať. Kopec končí a na zemi značka 200m dvíham hlavu a vidím už cieľ. Udržujem toto tempo a teším sa z každého metra. Počujem moderátora ako oznamuje príchod ďalšieho bežca ale znie mi to ako z inej galaxie, vnímam zvuk no nie obsah. Začul som ale slová ako finish a súboj a sotva 20m pred cieľom ma obieha bežec, ktorého som obehol nedávno. Netušil som že finishuje, ale aj mi prišlo divné zrýchľovať.

    Veď ja som zvíťazil a mal som jediného súpera, samého seba. Dal som si reálno-odvážny cieľ a podarilo sa mi to. A bolo to super.
    V cieli

    Nohy tesne po dobehu akoby nechceli stáť a akoby boli odľahčené. Kráčam aby som nestuhol, pijem asi liter čaju, prezliekam sa. Potom už gulášik, pohodička, výsledky... Bolo to super.

    Podarilo sa 1:57:26