Zobrazujú sa príspevky s označením soroska. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením soroska. Zobraziť všetky príspevky

utorok 6. septembra 2011

Tour de Kráľova Hoľa alebo tri a pol dňa na divoko v sedle biku

Po tom ako som absolvoval veľa dobrodružných ciest na motorke, na divoko, v partii aj sólo od severu afriky až po Nordkapp, od atlantiku až po Ural rozhodol som sa vyskúšať si potulky v prírode aj na biku.




Voľba padla samozrejme na Cestu Hrdinov SNP, ktorá sa tiahne cez celé slovensko z Dukly až na Slavín a Devín. Vzhľadom na krátkosť času zverejním len krátke správy, ktoré som písal priamo z cesty na mobile a pár fotografií...


1. deň - Košice - Kojšova Hoľa - cca 1200 m.n.m

Z ke som vyrazil az o 16:00, samozrejme som este doma zabudol rukavice. Sliapal som po znamych chodnikoch, je to drina ruksak citit a boli chrbat. Davam volnejsie tempo. Na nervy lezu mnozstva dotieravych much. Lajoska bola zavreta tak som pokracoval na Kojsovku, stihol som to za svetla. Spat budem tu v pristresku. Trochu hrmelo ale nezmokol som zatial. Idem dat veceru a zaleziem spat...
Kojšovka

Východ slnka za meteorologickou stanicou na Kojšovke

2. deň - Kojšova Hoľa - Medzev - Štós - Úhorná - Skalisko - Chata Volovec 1132mnm

Dnes som vstal pred siestou, noc bola tepla aj na kojsovke. O siedmej som uz sedel na biku a ukrajoval prve km, netrvalo to ale dlho. Cesta na Kloptan zapadana stromami znacky nikde, zial nakoniec som nedobrovolne  zbehol takmer 1000 vyskovych metrov dole do Bane Lucie.
Cesta zarúbaná smer Kloptaň
Smolník

Úhorná na pravé poludnie v tej horúčave :-)

Cesty v čučoriedkach

Práca lesníkov, ale hra "Nájdi si červenú značku s bikom na pleci"

Odtial smer Stos, Smolnik a priamo na obed nekonecna Uhorna s 18% stupanim. Dalo to zabrat. Potom vsak prisli cesticky strme v cucoriedkach a tlacenie, ked nie cucoriedky tak cesty rozbite od lesnikov. Neviem ci som viac netlacil ako bikoval... Dorazil som ale na kopec Skalisko, vo Volovskych vrchoch, vyhlad dookola kazil len opar. Odtial 15min zjazdu, tak krkolomneho ze som aj ja tlacil, a som na chate Vvolovec.
Výhľady vo Volovských vrchoch

Vrchol Skalisko 1293 m.n.m.

Vrchol Skalisko 1293 m.n.m.

Vrchol Skalisko 1293 m.n.m.
 Dnes len 59km ale narocnych. Zajtra sa pokusim dostat do Dediniek. Extremna je spotreba vody, pijem, nakupujem a doplnam v kazdom prameni, odnadujem ze som   dnes vypil 8-10l vody. Teplo je zabijak a tazky ruksak ako bonus...
Chata Volovec
Môj bivak

3. deň - Chata Volovec 1132mnm - sedlo Súľová - Mlynky, Dedinky - Stratená - prameň Hrona - Telgárt - Šumiac - Kráľová Hoľa 1948 m.n.m.
Smer Volovec sedlo


Keď si les žije sám svoj život

Keď prídu lesníci

Výhľady smerom na sedlo Súľová

Dnes som zacal na Volovci, najvyzsom vrchu Volovskych vrchov, presiel tazkym terenom do sedla Sulova, presiel do Mlyniek, opravil 2defekty, dal poctivy slovensky obed, cez Stratenu a Dobsinsku Ladovu jaskynu, popod Ostru skalu dosiel k pramenu Hrona. Obzrel Telgartsky viadukt, skratkou cez cigasnku dedinu presiel do Sumiaca, aby som sa o 16:30 po 55km v nohach vydal na vystup na Kralovu Holu.
defekt spôsobil klinček hrdzavý :-)

Palcmanská Maša

Stratenský kaňon

Prameň Hrona čerstvá voda ako pohon na výšľap na Kráľovku

Pri Telgártskom viadukte

Palivo na výšľap (3l vody, 2x perník a 1x sójová tyčinka)

1000 vyskovych metrov je zaberak, v zaverecnej faze ma hnala uz len vidina vysielaca a tej strasnej zimy, hore vetrisko a asi len 10 stupnov. Rychlo som zo seba zhodil mokre handry, vyutieral a obliekol. Potom som si vychutnal zapad slnka. Vystup mi trval 2:30 slusny cas.
Cieľ je už vidno

Predné sedlo tu začína asfaltka 5km a 500m výškových

Smajlík je na mieste :-)

Už len 2 zákruty :-)

Káľova Hoľa - vrchol

Káľova Hoľa - vrchol
Telo si uz zvyklo, batoh netlaci, ide sa velmi dobre... Dnes 67.74km, cas jazdy 6h 45:21, celkovo od 8:00 do 19:00.

Spim priamo pod vysielacom na Kralovke, testujem bivakovaci pytel, dofam ze dazd testovat nebudem ;-)
Môj bivak na Kráľovke


Co bude zajatra este neviem. Adios, pozeram sa na vas vsetkych z vrchu, konkretne takmer z dvoch kilometrov ;-)



4. deň - Kráľova Hoľa 1948 m.n.m. - Červená Skala - Muráň - Revúca - Gemerská Hôrka - Gonbasek - Silická Planina - Moldava - Košice

V noci strasny vetrisko a dazd, rano krasno, oblaky podo mnou a vychod slnka, teraz uz sem zafukalo mraky a je hmla ze nevidiet par metrov. Idem pobalit bivak, a zbehnem dolu do tepla... Teda snad tam teplo je ;-)
Ráno v oblakoch

Presne v strede fotky je 135m vysoký vysielač asi 50m od miesta kde som fotil :-)


Ani som rano v oblakoch na Kralovke netusil kde dnes skoncim, viac menej kvoli robote som to stocil smer domov, ale nie priamo, do Revucej pozriet pracujuce jasterice, kde som sa zdrzal nakoniec 2.5h a dobre najedol, odtial na juh az k madarskym hraniciam, do Silice, a podvecer som sa rozhodol potiahnut az domov. 21:30 som zocil nocnu panoramu Kosic v nohach 157km... Bru noc, o rok to vezmem z Devinu az domov...

smer Muráň

Jelšava

Gombasek, začiatok stúpania na Silickú planinu

Prestávka na pivko - Silica, do maďarska by aj kameňom dohodil

Palivo na cesty

Za Soroškou zapadá slnko, domov ešte 50km

Príprava na nočnú jazdu
Záver:

Celá cesta bola pre mňa prieskumnou misiou, bola o tom akú výbavu zohnať, ako sa minimalisticky zbaliť a ako prežiť na cestách. Ukázalo sa to úplne bez problémov a nebyť pracovných povinností došiel by som aj do Bratislavy.

Celkovo som ze 3 a pol dňa prešiel 313 km, všetko tak cca pol na pol asfalt a terén. Spravil som si osobák v nadmorskej výške takmer 2km na biku (inak najvyššie položený asfalt na Slovensku) a tiež osobák vo vzdialenosti za deň (157 km) Posledná etapa bola čisto asfaltová ale aj tu som šiel po vedľajších cestách čo najviac. Cesta bola krásna a videl som zas kúty slovenska, ktore už inak ako pešo alebo na biku neuvidíte.

Celá fotogaléria s popísanými fotkami je tu.

pondelok 1. augusta 2011

KARST CUP 2011 za mnou - 4 dni, takmer 40 km, dážď, blato, únava, radosť...

O prvej etape na medzinárodných 4-dňových pretekoch v orientačnom behu KARST CUP v Slovenskom Krase som už písal tu. Pripomeniem len, že so Krásnohorského Podhradia prišli viac ako 770 pretekárov c celej európy. Naša orientačná trojka (Ja, Ifk0 a Juro - sme začiatočníkmi v OB a robíme si na pretekoch vždy mikrosúboj) sme sa prihlásili do kategórie M21 B čo je tretia najťažšia kategória v M21 (muži 21 - 35 rokov) Samozrejme po necelom pol roku trénovania OB sme si naložili riadne a dali ťažšiu kategóriu.

Prvá etapa sa mi teda veľmi nevydarila a veľká strata, ktorú som nabral sa so mnou vliekla už celé preteky. Po prvom dni som bol celkovo predposledný, za mnou jeden pretekár ktorý bol diskvalifikovaný.

Etapa 2: Piatkový šprint v uliciach Rožňavy:

Šprint v OB je naozaj zaujímavá vec, beží sa relatívne krátka trať (pre nás 2,5 km / 30 m prevýšenie) v meste, kde sa ľahko orientuje podľa množstva budov. Napriek rannému dažďu sa vyčasilo a počasie bolo v pohode. Naša trať mala 15 kontrol.

Po štarte keď vám už beží čas vybehnete po mapu, zorientujete sa a bežíte. Buzolu často v meste používať netreba stačí na prvé zorientovanie. V Rožňave bolo veľa kontrol v rôznych areáloch, ktoré sú obohnané múrmi takže viac času mi zaberalo nájdenie najkratšej cesty - jednoducho musíte v rýchlosti a ideálne aj počas behu nájsť kde je brána do areálu resp ktorou stranou obiehať okolo.

Na prvých kontrolách bežím so stratou na najlepšieho okolo 10 - 40 sekúnd. Jediné náročnejšie miesto bola kontrola č. 5, kde som dobehol v čase "zápchy" - bol to strmý svah, celý zablatený a keď som tam prišiel hore sa štvornošky škrabali bežci. Musel som sa zaradiť do rady a zas nemal som tú drzosť tam dole skočiť ako niektorí iný bežci. Dole pri kontrole boli navyše osy a keď som liezol hore dve zaútošili na moju ľavú nohu - jedno žihadlo do achillovky a druhé zvonku do členka.

Trošku potrápila aj kontrola 6, kde som si nebol istý či to nebude chyták a nebude zvnútra múru a dlhšie som skúmal mapu. Na 9-tku som nezvolil najlepšiu a najkratšiu trasu a trošku viac som sa prebehol. Zvyšok bol už len o behaní, kontroly som triafal bez problémov a v záverečnom úseky chýbali sily na nejaký extra veľký šprint. Výsledný čas 20:44, strata 18 sek na Ifka, 34 sek na Jura, tretí od konca. Veľká spokojnosť.



Etapa 3: Pavlova Skala (Soroška) 7,9km, 235m:

Tretia etapa v sobotu bola asi tou najnáročnejšou. Samozrejme upršané počasie rozmočilo lesy do stavu, že asi po mesiaci sucha by nevyschli. V krasovom terén plnom skál, závrtov, strmých zrázov a blata to dalo zabrať. V tento deň navyše husto pršalo. Ja som dostal neskorý štartovný čas 166min po štarte 00 (čo bolo 9:30) takže som sa obával, že keď budem v lese dlho tak keď budem dobiehať a v cieli už nikto nebude. Hlavne som sa obával po nevydarenej štvrtkovej etape blúdenia... Rozhodol som sa ale viac venovať navigácii a lepšie si rozložiť sily.

Nakoniec z toho bol rozhodne môj najlepší výkon pretekov. Na žiadnej z 17 kontrol som nespravil výraznú chybu, aj keď som niekedy postupoval pomalšie a dôslednejšie kontroloval buzolu moje straty na najlepšieho za na kontrolách hýbali od 1-3 min pri kratších presunoch a 4-6 min pri dlhých úsekoch. Najväčšiu stratu som mal 6:34 pri presune na kontrolu 7, kde som šiel dôsledný azimut a predieral sa krovinami a určite sa to dalo obehnúť po lesných chodníkoch sprava rýchlejšie. Trochu som sa pomotal aj okolo 13-tky no správne som sa zorientoval. V závere chýbali sily na extra rýchly dobeh ale v cieli som bol za 99min 21 sek, veľmi spokojný, šťastný. V etapy tretí od konca a na Jura som stratil dokonca menej ako 3 minútky. Ifk0 trochu poblúdil a dobehol až v čase 116 min.


Tesne po štarte si bežíte po svoju mapu a všetko začína

Etapa 4: Soroška 7,8km, 235m:

Na štvrtú etapu sa nastupovalo hedikepovým spôsobom, to znamená že prvý štartu pretekár, ktorý vedie celkové poradie po troch etapách a po ňom jeho konkurenti presne v takých odstupoch akú majú stratu. To znamená že sa na trati doslova naháňajú a keď niekto dobehne iného je jasné že zmazal stratu a predbehol ho. Mi traja sme mali už stratu väčšiu ako 60 min a tak sme štartovali síce v poradí Juro, Ifko a ja za sebou ale s minútovými rozostupmi. Za nami ešte ďalší pretekári v našej kategórii.

Hneď prvá kontrola bol dlhý presun, šiel som ho opatrne a nie rýchlo, dobehol som aj Ifka, ktorý sa trošku zamotal ale našiel som to. Mierne som prebehol trojku ale našťastie som namiesto behania rozmýšľal a obzrel sa okolo seba a našiel som ju.

Výraznú chybu som spravil na presune na šestku kde som bežal po ľavej strane hrebeňa (kontola bola na pravej) a tak som ju prebehol. Stretol som ale Ifka, a ten ma zorientoval. Na šestke sa motal aj Juro a toh som pre zmenu zorientoval ja :-) A tak sme od sedmičky bežali na 8-čku spolu a videl som Jurove bežecké schopnosti. Mal síce kopačky, takže do toho blata lepšiu obuv ale aj tak som jednoducho jeho tempu nestíhal.

Cestou na deviatku sa zastavujem na občerstvovačke a okrem príjmu tekutín aj nejaké výpúšťam. Dostavujú sa známky únavy po preflámovanej noci a sotva 4h spánku... Tempo pohybu zvoľňujem, strácam nejaké minútky dohľadávaním 11-tky. Z 12-tky bol pripravený dlhokánsky presun takmer cez celú mapu. Volím stratégiu návratu na širokú lesnú cestu (červená značka), kde sú dve občerstvovačky a čaká ma cca 2km behu po blatistej lesnej ceste. Sily však chýbajú a miestami aj kráčam. Na záver jeden výšľap do kopca na 13-tku a beh do cieľa. Tentoraz to nebolo pod 100 min, ale s časom 104:50 som dobehol so stratou 7 min na Ifka a 14 min na Jura. Stratil som hlavne chybou na šestke a slabým behom.



Celkové výsledky - 37,84 km za 5 dní:
Behajú všetci...

Za 4 súťažné dni a jeden tréningový sme na Silici, v Rožňave a na Soroške odbehli takmer 40 lesných kilometrov v naozaj náročnom teréne.
V celkovom poradí sob obsadil 17. miesto z 24. pretekárov, bol som posledný z tých, čo neboli diskvalifikovaný, tzn z tých čo odbehli všetky etapy a našli všetky kontroly.

Náš minisúboj dopadol podľa predopkladov, obsadili sme posledné 3 miesta v poradí: Juro (315.05 min), Ifko (330.08 min) a ja (348.07).

Bol to krásny športový zážitok a už teraz sa teším na účasť v budúcom ročníku ako aj na ďalších orientačných pretekoch. Teraz si však musím dopriať čas na regeneráciu lebo celková únava je veľká, pobolieva ľavé koleno aj členok...

Foto: Krajo - OB klub ATU
Športu zdar priatelia.
Trošku blata :-)