nedeľa, 7. decembra 2014

6. Halloweenska Kojšovka 2014 - rekordne a znovu inak

Pred šiestimi rokmi som sa na Halloweena previezol na biku na Kojšovku. Bolo aj chlano, sneh a ľad ale bolo krásne. Tak som z toho založil tradíciu a každoročne pozval aj ďalších kamarátov. Minulý rok sme prvý krát vymenili bike za beh. Akcia má každý rok spoločný cieľ - Kojšovskú Hoľu ale mení sa aj trasa aj spôsob.


Štartujeme - pekne pešo na vrchol







Tohto roku sme sa odviezli autobusom do Zlatej Idky a na vrchol sme sa vybrali chôdzou. Pridali sa orienťáci a tak nás bolo viac. Na vrchole sme sa nakoniec stretli siedmi: Ifko, Awia, Tomáš, Kemo, Števo, Kraji a Kristy.

Vrchol na dohľad




Tatry na dohľad



V knihe návštev sme dokonca našli minuloročný zápis. K nemu sme pridali aj ten z 2014.
Na vrchole



Na vrchole sme sa rozdelili. Každý si zvolil vlastný postup, Ifko so Števom pešo do Hýľova kde mali auto. Kemo s Tomášom pobehali Kojšu - auto mali v Idke. No a Ja, Krajo a Kristy sme sa vydali behom po Červenej smer Lajoška, Hyľov a až na Bukovec, kde som pre zmenu nechal auto ja a kde bol zvyšok partie na chate.

Zvyšok partie na vrchole, ja bežím už preč






V pozadí Kojšovka, bežíme na Tisícku



Vyhliadka Loreley
Cestou na Lajošku sme z červenej odbočili na vyhliadku Lorelay. Za ňou sme sa nejako nechali uniesť rýchlym chodníkom a prehliadli odbočku. Mišo ako orienťák ale včas "zvetril zradu" a krížom cez horu sme sa vrátili na správny hrebeň.

Znovu na chodníku

Na chatu Lajošku to už bol skok. Nezastavujeme sa a bežím do Hyľova. Prudké klesanie mi dalo riadne zabrať, ozvala sa mi stará bolesť kolena. V Hyľove som mal radosť že klesanie skončilo. Vydali sme sa nájsť cestu okolo vodnej nádrže Bukovec. Je tam zákaz vjazdu, nádrž je chránená pretože je to zásobáreň pitnej vody.

Vodná nádrž Bukovec - horná s pitnou vodou



Okolo Bukovca
Keď sme dobehli k priehrade čakal nás zatvorená brána a uzavretý areál. Aj keď tam boli ľudia, namiesto toho aby nas cez dvor pustili na druhú strany vyhrážali sa bez pozdravu volaním polície :-) No čo už pobavili sme sa prešli sme to okolo zľava cez les. Posledný úsek po asfalte už cez dedinu Bukovec nebol ničím zaujímavý. Nohy už boleli a začinal som mať dosť. Tešil som sa ale domov na zajaca, ktorého na obed chystala Tinka :-)

Brána na Bukovci
21.55km, 3 hodinky pohodového behu aj s prestávkami.

Vďaka všetkým účastníkom, za rekordnú účasť. Na Kojšu pôjdeme určite aj o rok. V akom zložení, odkiaľ a akým spôsobom je vo hviezdach.

 

Tak teda o rok:

Určite znova, nebudem nič špeciálne organizovať. Oznámim termín 1. 11. 2015 (nedeľa) a čas na vrchole 12:30 - 13:00 a vítaní su všetci, pešo, behom aj bikom. Vidíme sa.

streda, 12. novembra 2014

Nenikékamen V - 42 kilákov ktoré dokonale "rozbijú" telo aj ducha

Začiatkom roka sa diali veci, vtedy som možno na chvíľu aj zaváhal či sa na štart maratónu ešte niekedy postavím. Ale moc som to neriešil, prihlášku odoslal a zaplatil už začiatkom roka. Prečo vlastne?

Prečo?

Otázka ťažká aj ľahká zároveň. Keď bežíte, keď dojdú sily a keď bolia nohy vravíte si načo je to dobré. A potom príde cieľ a pocit prekonania seba samého. O 2-3 dni prejde svalovka a už chtiac-nechtiac dumáte či by to nešlo zabehnúť lepšie.

Pred rokom som zabehol svoj prvý Maratón, užil som si to a čas som moc neriešil. Cieľ bol jasný dať to pod 4 hodiny. Keď som sa dal zdravotne do poriadku pustil som sa do trénigu... Extra som to neriešil len behal, viac a Častejšie, aj kratšie trasy... Pravidelnosť. Netlačil som na pílu na tempá, väčšina tréningu boli voľné behy.

Na štarte 2014:

Na štarte MMM (zdroj http://kosice.korzar.sme.sk/)

Príprava takpovediac už rutinná, minimalistické tenisky NB, vazelína, prelepiť bradavky, overené bežecké gate a tričko. So sebou jeden gel a sójové tyčinky. Na štarte sa stretávame klasika Ja, Ifko a Andre. Ideme do svojho koridoru podľa štartovných čísel a od štartu si chytáme vodičov 4:00. Nie oni nebežia tempo 4 min/km, ale ich cieľom je zabehnúť maratón za resp tesne pod 4 hod.

Moja výbava a kvietok na pamiatku

Pôvodne som si myslel že vzhľadom nato, že druhú polovicu spomaľujem, by bolo lepšie si v prvej na nich nadbehnúť nejaký náskok a potom do s nimi nejako dotiahnuť do cieľa.Nakoniec sa rozhodujeme nič neriešiť a bežať s nimi v skupinke.

V prvej polke v pohodičke v skupinke s vodičmi 4:00



Prvá polka úplne bez problémov, bežali sme spolu, kecali, občerstvovali. Vodiči priebežne hlásili na každom km ako sme na tom. Polku sme točili cca na 1h58m a nejaké sekundy, mali sme teda náskok čosi viac ako minútu.

Na Komenského asi tak 1,5km pred koncom prvej polovice
Ešte v parku na Aničke všetko fajn. Prvé problémy som pocítil až niekde na Jantárovej. Mal som pocit že vodiči začali nejako zrýchľovať. Nebola to celkom nepravda, začali predlžovať občerstvovačky aby sme sa dobre napili a stratený čas potom dobiehali tempom až k 5min/km. Na Južnej triede už spomaľujem a začínam zaostávať. Pár krát sa dotiahnem a bežím len pár mentrov za skupinkou. Na otočke ma už ale vyplo.

Jednoducho som cítil že takto to ďalej nepôjde. Zvažoval som či sa držať nasilu skupinky a niekde o 3-4km odpadnem definitívne. Zvolil som radšej zvoľnenie tempa na 1-2km a potm snád rýchlejší dobeh. Stretávam Andrého a ten je na tom podobne. Melie čosi o odstúpení a tak ideme spolu, pomalšie navzájom si dodávame sily. Dobehol nás aj Ifko ale ten valí vpred. Na chvíľu ma napadlo aj že sa ho chytím ale...

Za zákturou na Moyzesku prechádzame na chvíľu dokonca do kroku. André má naozaj dosť. Úsek sem sme došli v tempe 6-6:30 a naši vodiči sú za tú chvíľu totálne v nedohľadne a mne je už jasné že s nimi aj môj cieľ pod 4 hodiny. Napriek tomu sa rozbieham a nechávam Andrého bojovať samého.

Opakuje sa história z minulého roka najväčšie boje sú na Moyzeske celkovo tých posledných 9km. Čo to je 9km poviete si po bežnom tréningu... V tomto prípade je to naozaj skúška tela aj ducha. Bežím okolo 6 min na kilák miestam rýchlejšie ale už aj z foto pri Radnici je vidieť že meliem z posledného.

Meliem z posledného do cieľa asi 4km
Našťastie ma tam čakala Tinka a dodala mi kopu síl, dokonca si so mnou kúsok zabehla. Občerstvovačky skracujem (oproti minulému roku) na minimum a hneď bežím. Teším sa na posledný kilák. Na hlavnej čakala znovu Mamka. Zastavujem sa pri nej a odopínam z trička kvietok ktorý som niesol celých 41 km na počesť mojej Babky, ktorá by mala dnes meniny a ktorá už medzi nami na svete nie je.

Posledný kilák je ako ten pred rokom proste neskutočný. Tempo stupňujem celú hlavnú, obieham a finishujem už 3:30. Pohľad na časomieru ukazuje 4h 5min a sekundy, tlačím zo seba max nech je to aspoň pod 4h6m. Nakoniec to bolo podľa oficiálnej časomiery 04:06:02 od výstrelu po prebeh cieľom. Čistý čas od prekročenia štartovej čiary potom 4:05:24.

825. miesto medzi mužmi z 1207, ktorí dokončili. Nový osobný rekord sa podaril aj keď tých 6 min som zaostal za hranicou 4hod. Vydržal som do 33km s vodičom 4:00 ale potom to už nešlo...

V cieli je mi lepšie ako pred rokom avšak už po pár minútach prichádza také stuhnutie svalov aké som nezažil. Takmer som sa nevedel dokrívať do šatne. Ifko ma našťastie hodil autom takmer domov. Nebyť horúceho kúpeľa asi by som to nerozchodil. Panáčik lego potom fungoval 2 dni, ale prekvapivo už v stredu som sa cítil viac menej fajn a plne sa venoval prípravám moto pretekov a v sobotu som aj pretekal pre zmenu na dvoch kolesách.

Čo je to 6 minút?

V živote asi nič, čas ktorý bežne premárnime. Keď vám na trati dojdú sily tak to ubehne veľmi rýchlo. Keď si ale chce zlepšiť svoj osobný čas na 42km dlhej trati tak to môže byť naozaj veľmi veľa. Všetko je relatívne... A mne zostáva stále výzva, pobojovať o maratónsky čas pod hranicou 4. hodín. Či sa to niekedy podarí? Neviem...

Ďakujem - všetkým, ktorý mi posielajú podporu aj keď robím veci ktoré by som nemusel a aj keď ich robím tak ako by som nemusel...





utorok, 9. septembra 2014

Beh Veľkou Fatrou: Kráľova studňa - Ostredok (1592 m.n.m) - Krížna

Podvečerný beh hrebeňom ale aj dolinou Veľkej Fatry. Z Kráľovej studne som zbehol dole po žltej na dno doliny 851m a odtiaľ výšľap hore na najvyšší vrch Fatry Ostredok 1592 m.n.m. Hore kopcom ma hnali v lese ručiace jelene.
 
Po žltej dole, po zelenej hore na Ostredok a hrebeňom po červenej späť.


Kráľová studňa


Kráľová studňa

Kráľová studňa

Kráľova skala

Dole po žltej

Aj keď som kráčal dal som to hore na Ostredok za hodinu (písaný čas 2:20). 
Dno doliny 851m na Ostredok 2:20. Nebolo mi všetko jedno keďže bolo 17:26

Prvé výhľady - vzadu Kráľova skala kde som zbiehal dole

Ostredok (1592 m.n.m)

Ostredok (1592 m.n.m)


Potom už hrebeňovka na Krížnu, prišla hmla, slnko pomaly zapadalo tak so valil rovno na Kráľovú studňu. Celý trip cca 15km, 2h30min.
Krížna v hmle 1574 m 18:53 hod

Krížna v hmle 1574 m



Hrebeňovka smerom na Kráľovú studňu

Kráľová studňa - už takmer v cieli 19:09 hod
Mapa trasy - vzdialenosť 15.4 km čas 5:35 turisticky