Vrámci príprav MR stretka som sa ocitol na Izre. Doma stačil krátky pohľad do mapy, trasa vybraná, zbaliť tenisky, kúpiť bežeckú pollitrovú fľašku no a potom už len vybehnúť. Výbava mobil pre istotu a na foto, sójovka, pollitrovka vody a kľúčik od skútra :-) Štart aj cieľ na jazere Izra.
 |
| Moje vozítko ma tu takmer 3hod počká :-) |
Najprv kľudný beh priamo na Maďarské hranice, necelé dva kiláky, potom som trochu hľadal zelenú značku, ktorá vedie priamo po hrebeni a priamo po hranici. Našiel som ju. Hranicné kamene, vľavo Maďarsko, vpravo Slovensko a ja každým krokom v inej krajine. Úsmev ma ale prešiel po sotva 100m, kopec ktorý som zbadal mi vyrazil dych. Z behania nebolo nič, mal som čo robiť aby som to vykráčal, miestami štvornožky. Neveril by som, že to poviem ale je to podstatne strmšie ako z Lúčok na Choč... Na 700m vzdialenosti 243m výškových. Ten výšľap mi zabral 25 min, a to som sa neflákal. Bol to však len začiatok :-)
 |
| Hraničný kameň - M strana - fľaša s vodou a kopček |
Nasledoval chodník kde by sa dalo aj bežať. Kde sa dalo tak som bežal, sem tam pováľané stromy a dosť často vysoká pŕhľava. Šortky nebol najlepší nápad, často obcházdzam predieračkou lesom. Stačí mi sledovať hraničné kamene, sú tam asi každých cca 50m.
Zaujímavé boli niektoré skalnaté kopce. Škoda stromov, že neboli výhľady. Bolo to ako intervalový tréning, beh, beh do kopca, strmák chôdza a beh dole kopcom. Do toho sa pridal trochu dážď a vietor, ale aspoň som mal chladenie. Keď som kráčal aspoň som sem tam čosi odfotil.
 |
| Výhľad do Maďarska na hrad (tuším Fuzér) |
 |
| Výhľad do Maďarska na hrad (tuším Fuzér) |
V tomto tempe som to nakoniec dobehol, dokráčal až na najvyšší vrchol Veľký Milíč - 895 m n.m. Výhľad odtiaľ síce nieje ale je tu hraničný prechod pre turistov a betónový "obelisk".
 |
| Veľký Milíč - 895 m n.m. |
Odtiaľto (Hergi čítaš? Vidíš?) to už malo byť s kopca. Behy sem tam bránili húštiny a žihľava ale inak som si to začal užívať, musel som ale aj navigovať aby som nezbehol do Maďarska. Značenie nebol najlepšie ale nestratil som sa. Predsa len sa inak beží niekde kde to poznám.
 |
| Sedlo pod Miličom, idem smer Malá Márovka |
Od Miliča to už bola iná káva, krásna hrebeňova, vidno že sa tu hýbe viac turistov, čistý chodník a bežím, dávam v pohode polovičné a menšie časy ako na smerovníkoch. Skárošká vyhliadka prekvapila pekný výhľadom zo skaleného brala. Dlho som sa ale nekochal.
Bežím dole a posledný úsek je tak strmý, že mám čo robiť aj dole kopcom. Potom už triafam maďarský hraničný prechod a cyklocestu ale to je zároveň bod kde opúšťam pohaničnú hrebeňovku. Zbieham na Malú Márovku a na červenú značku. Najprv lesom a potom na asfaltku a znovu do stúpania na Malý Milič... Vo fľaši mi už žblnká posledné poldeci vody, ktoré šertím na najhoršie Časy. Našťastie je pri ceste prameň, po suchách, ktoré boli som rád, že kvapká. Pol litra vody asi za 5 minút ale som smädný ako ťava.
 |
| Takto kvapká svieža voda z Miliča do fľaše, 0,5l asi 5 minút... Tak ale sem si počkal. |
Dobre som sa napil, celú fľašu a potom som ju znovu naplnil. Bežalo sa o poznanie lepšie. Dostúpal som do sedla Malý Milič k chate.
 |
| Malý Milič sedlo - chata |
Tešil som sa na klesanie no neprišlo, bežím až prebieham odbočku z asfaltky. Označená bola zle. Trochu sa vrátiť, nájsť odbočku a už len dlhý beh až na Izru. Už nestojím už nefotím... Len dobehnúť k skútru, jedno nealko pivo a hodiť sa do jazera... Proste paráda...
16,7km, 1025m nastúpaných, Čas: 2:59:52, Čas pohybu: 2:24:08, Celkový čas: 3:07:00 Priem. tempo: 10:46 min/km Priemerné tempo pohybu: 8:38 min/k
Fotky
