štvrtok, 18. mája 2017

3000m podruhé, osobák zlepšený

Tak predsa len, osobák na 3km sa podarilo zlepšil o 6 sekúnd ;-) Nie že by som nejako extra trénoval, obzvlášť na dráhe som za ten mesiac od posledného testu ani nebol. Ale v stredu som to skúsil...

Odštartované
 Má to niečo do seba ten hromadný štart. I keď sú tu ľudia ako Tomáš, Mišo, Katka či Adam čo bežia ako z inej planéty. Tomáš ma obiehal ak sa nemýlim 2x a dal to po 9 min :-)

Pred štartom
To ale nič nemení na tom, že každý tu drie na maximum. Dakedy som také krátke trasy ani nebehal... Ani som netušil o čom to je. Prvý krát na jeseň.  Teraz už viem o čom to je. Pre mňa o tom udržať tempo okolo 4 min na kilák, hlavne neprepáliť prvé dve kolá... Potom to príde v polke alebo po nej už o vôbec nie je veselé, nespomaliť.

Cca 2-3 kolá pred koncom to začína byť veselé
 Držím sa skupinky zubami nechtami :-)



No a na záver posledné kolo sa zrýchľuje. Poslednú stovku si dávam ako vždy finiš ako o život.  Aj mi je to trápne ale obehol som na tej stovke aj spolubežcov za ktorými som sa viezol...
Výsledok  12:26 min na 3000m, zlepšenie o 6 sekúnd. Otázka ale znie dám to pod 12 niekedy? Na jeseň?

Výsledky: Testy_draha_1705_2017.pdf

Foto: Krajo sport photo

Vodopád skok (1 789 m n. m) - má veľa vody po zime :-)

Len taky ranný nedeľný a pohodový klus z Štrbského plesa na vodopád Skok (1 789 m n. m) Teraz po zime má dostatok vody aby vynikol.

Trasa príjemná
Zvyšky snehu
Vodopád na dohľad
vodopád Skok (1 789 m n. m)
Trasa príjemná, stúpania v pohode, sem trochu snehu. Je to blízko takže pohoda trip pre každého.
vodopád Skok (1 789 m n. m)

Prebehol som sa s kamošom zo "švajcu" :-)

Pleso pri vodopáde

pondelok, 15. mája 2017

Beh mieru slanským pohorím 2017, alebo ako som prvý krát vyhral ;-)


Kto ma trochu pozná vie že behy zvyčajne nevyhrávam. Ôsmy máj 2017 ale toto zmenil. A nepomohlo tomu ani tradičné “Každému víťazovi vymyslíme kategóriu“ ;-)



Ako nato? Stačí o behu nikomu nepovedať ;-)

No ale to preháňam,  nebolo to celkom tak. Beh vznikol v hlavách niektorých starostov obcí v Slanských vrchoch a mňa oslovil kamarát Fero aby som pomohol s priebehom, propozíciami, propagáciou a časomierou. Postupne sa ale rozhodli v nultom ročníku zrušiť pretekársku štafetu a zorganizovať len štafetu bežcov medzi zúčastnenými obcami. A tak som pozval iba svojich známych aby si prišli zabehať - voľne,  bez merania a vyhodnocovania trasu dlhú 33km, po kopcovitých cestách.
Pred štartom - obec Lesíček

Nakoniec to dopadlo tak, že náš klub bol na pretekoch v BA, niekto nemal čas,  alebo sa mu zdala trať dlhá a ozval sa mi len dlhoročný kamarát André, ktorého v poslednom čase vidím tak raz do roka ;-) Hoci sa behu samotného zúčastnila tak stovka bežcov už na štarte sme vytušili ze celú trasu asi behať nebudú a využijú zberný autobus. Nakoniec sa ale našli aj ďalší vytrvalci… To ale predbieham.

Štart bol v obci Lesíček. Ak nevieš pogúúgli ale prd ti to bude platné keď neuvidíš to prostredie ;-) Po príhovore sa odpálila raketa z ohňostroja a bežec so štafetovým kolíkom s prvou zastávkou ako prvý vybehol na trať. A za ním kopa detí,  mládeže a rodičov. Ako posledný sme odštartovali aj mi.


Štart
Štartovacia raketa


Trasa začala veľmi optimisticky, z kopca a také sme nasadili aj tempo až sme sa museli krotiť. Po 2-3 km bolo ale po zábave a začal prvý kopec do Žehne. Na moje prekvapenie to nebolo nič hrozné. Tu sme už obehli štafetu mieru ktorá sa preskupovala a za potlesku pokračovali ďalej sólo.


Štafeta beží do prvej odovzdávky
Ako inak hore kopcom smer Abramovce, Kokošovce. Trasa tu rýchlo ubiehala, tieto obce sú relatívne blízko pri sebe. Tu nás aj dobehlo auto organizátora s majákom a mi sme prvý krát v živote (a asi aj posledný) zažili pocit bežcov na čele ;-)


A mi bežíme svoje sólo...

V Kokošovciach sme sa po prvý raz občerstvili a napili vody pričom nás obehol mladý vytrvalec. Tu začalo stúpanie okolo Sigordu hore až do Zlatej Bane. Ako ste správne postrehli tento beh je hodne kopcovitý, rovina je tu len omylom,  takže pekne hore a dole ako na horskej dráhe ;-)


Odovzdávka štafety
V tiahlom stúpaní sme postupne dobehli mladého vytrvalca. Tak 10-12 rokov a po cca 12 km sa s ním dali do reči. V tomto veku asi nie je dobrý nápad behať celú trasu a asi ani nie v futbalových teniskách. Chalan ale klobúk dole, bol nesmierne odhodlaný. Keď nás neskôr opäť dobehol organizátor dali sme si prestávku na vodu a iné “povinnosti” mladík už krývajúc nastúpil do auta a nás obehol ďalší bežec.


Zlatá Baňa očakáva prvých bežcov

Stúpanie do Zlatej bane však nemalo konca kraja. Dobehli sme ho a dali sa s ním do reči. Rozhodol sa tiež dať celú trasu, šiel si svoje tempo tak sme ho zbytočne nehecovali.


Dobiehame do Zlatej Bane k fantastickému občerstveniu

V Zlatej Bani čakalo veľké prekvapko! Ženy v krojoch, stôl plný dobrôt,  domáca slaninka,  klobásky,  chlieb s masťou a oškvarkami, domáce koláče a pre nebežcov dokonca i poldeci. Ej veru sme sa zdržali a dobre posilnili pred strmým stúpaním ktoré je na konci dediny. Atmosféra úžasná!




Za Zlatou Baňou začal najdlhší úsek bez obce a zároveň asi aj najkrajší. Po strom stúpaní sa objavil výhľad na Dubník a vysielač. Tu sme sa i zastavili a spravili selfie. 

Výhľad na Dubník a vysielač nad Zlatou Baňou



Trasa sa ďalej vlnila, postupne sme prebehli pod vysielač a začalo klesanie do Červenice. Netreba sa ale moc tešiť klesanie vie dať bežcovi poriadne zabrať. Aj tu nás sprevádzalo auto organizátora s vodou.

Klesáme do Červenice za org autom
 V Červenici sme sa nezastavili ale pokračovali ďalej. Dĺžku polmaratónu a tie kopce už sme začínali v nohách cítiť. Do Lúčiny to bolo ako inak do kopca. ;-) Občerstvovačka tu ešte ani nebola nachystaná no dali nám hneď vody a vydali sme sa na posledný úsek cez dva kopčeky do Tuhriny.

Červenica

Štafeta beží do Lúčiny
Tu nás v kopci povzbudili cyklisti no a neboli by sme to my aby sme sa v poslednom stúpaní nehecli a nezačali súperiť ;-) Zbeh do obce bol už riadna divočina a finiš doslova šprintom ako na olympiáde. Akurát nebolo obecenstvo. Mi sme si to neskutočne užili a overili sme na vlastnej koži amatérskeho vytrvalca, že táto trať by sa mohla behať aj celá… Ale aj ako štafeta dvojíc.

Štafeta na klesaní do Tuhriny
Obec Tuhrina bola cieľová,  štafeta tu položila posledný veniec k vojnovému pamätníku a na všetkých čakal guláš a kofola ba i kávička




Odchádzal som s pocitom, že v tomto krásnom regióne dnes vznikla nová tradícia - beh ktorý si pripomína dôležitý deň ukončenia druhej svetovej vojny a to peknou športovou myšlienkou na nádhernej asfaltovej ale aj náročnej trase.

Dúfam že o rok pre vás bežcov na tejto trati pripravíme aj preteky so všetkým čo to obnáša. 

Cieľ Tuhrina



sobota, 6. mája 2017

Zimné tatranské behy 2017

Počas tejto zimy som si pomerne dosť zabehal v Tatrách. Ak nerátam bežky tak dosť i v klincákoch po rôznych cestičkách.

Keď som bol v tatrách s rodinou (Dankove 3 narodky) vybehol som si jeden deň na Hrebienok, Zamkovského chatu a na Rainierke sme sa stretli.
Zamkovského chata

Výhľad do doliny - dole Rainierka


Druhý deň som zabehol na popradské pleso a zašiel som ešte kúsok ďalej.
22,42 km, 6:08:06,938 m prevýšenia.

Popradské pleso
















Trochu jednoduchšiu trasu sme si dali aj s Ďurom na zimnom klubovom sústredení.