O prvej etape na medzinárodných 4-dňových pretekoch v orientačnom behu KARST CUP v Slovenskom Krase
som už písal tu. Pripomeniem len, že so Krásnohorského Podhradia prišli viac ako 770 pretekárov c celej európy. Naša orientačná trojka (Ja, Ifk0 a Juro - sme začiatočníkmi v OB a robíme si na pretekoch vždy mikrosúboj) sme sa prihlásili do kategórie M21 B čo je tretia najťažšia kategória v M21 (muži 21 - 35 rokov) Samozrejme po necelom pol roku trénovania OB sme si naložili riadne a dali ťažšiu kategóriu.
Prvá etapa sa mi teda veľmi nevydarila a veľká strata, ktorú som nabral sa so mnou vliekla už celé preteky. Po prvom dni som bol celkovo predposledný, za mnou jeden pretekár ktorý bol diskvalifikovaný.
Etapa 2: Piatkový šprint v uliciach Rožňavy:
Šprint v OB je naozaj zaujímavá vec, beží sa relatívne krátka trať (pre nás 2,5 km / 30 m prevýšenie) v meste, kde sa ľahko orientuje podľa množstva budov. Napriek rannému dažďu sa vyčasilo a počasie bolo v pohode. Naša trať mala 15 kontrol.
Po štarte keď vám už beží čas vybehnete po mapu, zorientujete sa a bežíte. Buzolu často v meste používať netreba stačí na prvé zorientovanie. V Rožňave bolo veľa kontrol v rôznych areáloch, ktoré sú obohnané múrmi takže viac času mi zaberalo nájdenie najkratšej cesty - jednoducho musíte v rýchlosti a ideálne aj počas behu nájsť kde je brána do areálu resp ktorou stranou obiehať okolo.
Na prvých kontrolách bežím so stratou na najlepšieho okolo 10 - 40 sekúnd. Jediné náročnejšie miesto bola kontrola č. 5, kde som dobehol v čase "zápchy" - bol to strmý svah, celý zablatený a keď som tam prišiel hore sa štvornošky škrabali bežci. Musel som sa zaradiť do rady a zas nemal som tú drzosť tam dole skočiť ako niektorí iný bežci. Dole pri kontrole boli navyše osy a keď som liezol hore dve zaútošili na moju ľavú nohu - jedno žihadlo do achillovky a druhé zvonku do členka.
Trošku potrápila aj kontrola 6, kde som si nebol istý či to nebude chyták a nebude zvnútra múru a dlhšie som skúmal mapu. Na 9-tku som nezvolil najlepšiu a najkratšiu trasu a trošku viac som sa prebehol. Zvyšok bol už len o behaní, kontroly som triafal bez problémov a v záverečnom úseky chýbali sily na nejaký extra veľký šprint. Výsledný čas 20:44, strata 18 sek na Ifka, 34 sek na Jura, tretí od konca. Veľká spokojnosť.
Etapa 3: Pavlova Skala (Soroška) 7,9km, 235m:
Tretia etapa v sobotu bola asi tou najnáročnejšou. Samozrejme upršané počasie rozmočilo lesy do stavu, že asi po mesiaci sucha by nevyschli. V krasovom terén plnom skál, závrtov, strmých zrázov a blata to dalo zabrať. V tento deň navyše husto pršalo. Ja som dostal neskorý štartovný čas 166min po štarte 00 (čo bolo 9:30) takže som sa obával, že keď budem v lese dlho tak keď budem dobiehať a v cieli už nikto nebude. Hlavne som sa obával po nevydarenej štvrtkovej etape blúdenia... Rozhodol som sa ale viac venovať navigácii a lepšie si rozložiť sily.
Nakoniec z toho bol rozhodne môj najlepší výkon pretekov. Na žiadnej z 17 kontrol som nespravil výraznú chybu, aj keď som niekedy postupoval pomalšie a dôslednejšie kontroloval buzolu moje straty na najlepšieho za na kontrolách hýbali od 1-3 min pri kratších presunoch a 4-6 min pri dlhých úsekoch. Najväčšiu stratu som mal 6:34 pri presune na kontrolu 7, kde som šiel dôsledný azimut a predieral sa krovinami a určite sa to dalo obehnúť po lesných chodníkoch sprava rýchlejšie. Trochu som sa pomotal aj okolo 13-tky no správne som sa zorientoval. V závere chýbali sily na extra rýchly dobeh ale v cieli som bol za 99min 21 sek, veľmi spokojný, šťastný. V etapy tretí od konca a na Jura som stratil dokonca menej ako 3 minútky. Ifk0 trochu poblúdil a dobehol až v čase 116 min.
 |
| Tesne po štarte si bežíte po svoju mapu a všetko začína |
Etapa 4: Soroška 7,8km, 235m:
Na štvrtú etapu sa nastupovalo hedikepovým spôsobom, to znamená že prvý štartu pretekár, ktorý vedie celkové poradie po troch etapách a po ňom jeho konkurenti presne v takých odstupoch akú majú stratu. To znamená že sa na trati doslova naháňajú a keď niekto dobehne iného je jasné že zmazal stratu a predbehol ho. Mi traja sme mali už stratu väčšiu ako 60 min a tak sme štartovali síce v poradí Juro, Ifko a ja za sebou ale s minútovými rozostupmi. Za nami ešte ďalší pretekári v našej kategórii.
Hneď prvá kontrola bol dlhý presun, šiel som ho opatrne a nie rýchlo, dobehol som aj Ifka, ktorý sa trošku zamotal ale našiel som to. Mierne som prebehol trojku ale našťastie som namiesto behania rozmýšľal a obzrel sa okolo seba a našiel som ju.
Výraznú chybu som spravil na presune na šestku kde som bežal po ľavej strane hrebeňa (kontola bola na pravej) a tak som ju prebehol. Stretol som ale Ifka, a ten ma zorientoval. Na šestke sa motal aj Juro a toh som pre zmenu zorientoval ja :-) A tak sme od sedmičky bežali na 8-čku spolu a videl som Jurove bežecké schopnosti. Mal síce kopačky, takže do toho blata lepšiu obuv ale aj tak som jednoducho jeho tempu nestíhal.
Cestou na deviatku sa zastavujem na občerstvovačke a okrem príjmu tekutín aj nejaké výpúšťam. Dostavujú sa známky únavy po preflámovanej noci a sotva 4h spánku... Tempo pohybu zvoľňujem, strácam nejaké minútky dohľadávaním 11-tky. Z 12-tky bol pripravený dlhokánsky presun takmer cez celú mapu. Volím stratégiu návratu na širokú lesnú cestu (červená značka), kde sú dve občerstvovačky a čaká ma cca 2km behu po blatistej lesnej ceste. Sily však chýbajú a miestami aj kráčam. Na záver jeden výšľap do kopca na 13-tku a beh do cieľa. Tentoraz to nebolo pod 100 min, ale s časom 104:50 som dobehol so stratou 7 min na Ifka a 14 min na Jura. Stratil som hlavne chybou na šestke a slabým behom.
Celkové výsledky - 37,84 km za 5 dní:
 |
| Behajú všetci... |
Za 4 súťažné dni a jeden tréningový sme na Silici, v Rožňave a na Soroške odbehli takmer 40 lesných kilometrov v naozaj náročnom teréne.
V celkovom poradí sob obsadil 17. miesto z 24. pretekárov, bol som posledný z tých, čo neboli diskvalifikovaný, tzn z tých čo odbehli všetky etapy a našli všetky kontroly.
Náš minisúboj dopadol podľa predopkladov, obsadili sme posledné 3 miesta v poradí: Juro (315.05 min), Ifko (330.08 min) a ja (348.07).
Bol to krásny športový zážitok a už teraz sa teším na účasť v budúcom ročníku ako aj na ďalších orientačných pretekoch. Teraz si však musím dopriať čas na regeneráciu lebo celková únava je veľká, pobolieva ľavé koleno aj členok...
Foto: Krajo - OB klub ATU
Športu zdar priatelia.
 |
| Trošku blata :-) |
