V roku 1834 vystúpil na Gerlachovský štít, čo sa pokladá za prvovýstup. Na tejto túre sa zúčastnil spolu so svojím švagrom Gellhofom, staviteľom z Veľkej, Martinom Urbanom Spitzkopfom, mlynárom z Novej Lesnej, a s dvoma ďalšími neznámymi lovcami kamzíkov. Keďže však v roku 1834 neexistoval nijaký spolok, ktorý by evidoval horské výstupy a na Spiši nevychádzalo žiadne periodikum, ktoré by túto udalosť zdokumentovali, tento výstup nebol nikde zaevidovaný. Je však vysoko pravdepodobné, že Ján Still bol naozaj prvolezec.
V roku 1995 bola Jánovi Stillovi pri príležitosti 680. výročia prvej písomnej zmienky o obci Nová Lesná odhalená pamätná tabuľa a na jeho počesť sa počnúc týmto rokom každoročne koná Memoriál Jána Stilla.
Zdroj: Wikipedia
Toľko trochu histórie, aby sme sa dostali do obrazu, čo, kde a prečo. Práve včera sa totiž konal znovuobnovený Memoriál Jána Stilla, ktorého som sa zúčastnil. Je to beh do kopca z jeho rodiska, z obce Nová Lesná na Hrebienok. Na trati v dĺžke 9 570m sa prekonáva prevýšenie 534m. Sám som si nebol istý, či mán nato to vybehnúť.
 |
| V Novej Lesnej |
Do Novej Lesnej som nakoniec vyrazil sám, keďže André, Jakub ani Ifk0 akosi nemali čas a to aj vďaka tomu, že som nahovoril otca aby si spravili výlet do Tatier. Tak som mal absolútne geniálny podporný tím, odvoz autom a aj fanúšikov na trati a v cieli.
Po registrácií, ktorá trvala trochu dlhšie kvôli veľkému záujmu bežcov som sa rozcvičil a pripravil na štart, ktorý bol naplánovaný na 15:00 hod. Na závod prišli bežci z okolitých štátov, Poľska, Česka a aj Ukrajiny, bolo tu viacero bežeckých legiend ako Jozef Plachý alebo olympijský medajlista Pavol Hurajt...
Beh začal kolečkom v obci Nová Lesná, ktoré bolo tak na zahriate ako ako už býva mojím zvykom dal som ho naozaj ležernym tempom, vediac čo ma čaká. Hneď po kolečku nasledoval prvý výbeh strmým kopcom po asfaltke smerom na Smokovce a kopce v podstate už nemali ani konca. Tempo v kopcoch mi kolísalo niekde medzi 6 a 7 min/km. Na rovinatejších úsekoch som sa snažil zrýchľovať a atakovať hranicu 5 minút. Od rozbehu, kde som sa dal niekde na koniec štartovného poľa som v podstate len pomaly ale isto dobiehal a obiehal iných bežcov.
Po 5km sme dobehli do Horného Smokovca, kde sme križovali hlavnú cestu a bola tu občerstvovačka s namočenými špongiami. Iba som sa osviežil a dal sa na travez do Starého Smokovca v tempe 5 až 5:30. Potom sa už začalo stúpanie na Hrebienok, ktoré malo viac ako 3km a dôkladne preverilo odhodlanie každého bežca. Niektoré úseky naozaj strmé, iné rovnejšie (za zákrutami) Tempo podľa toho aj kolísalo od 6 až po 10 min v najstrmších úsekoch. Mal som len jeden cieľ, zabehnúť to celé a nezačať s chôdzou. Pokračoval som v dobiehaní a predbiehaní kolegov bežcov aj keď musím uznať, že zvyčajne oveľa skôr narodených ako ja.
Zaberákom hlavne na psychiku bol posledný strmý úsek pred poslednou zákrutou, keď už som jasne videl v cieľ. Ľudia ale povzbudzovali pozdĺž celej trate a aj to mi dodalo síl zabrať a na záverečnej rovinke zafinishovať, takže do cieľa dobieham dokonca v tempe pod 5 min/km. V krku úplné suchoty smäd a klasický mix pocitu víťazstva s únavou. Môj čas 01:05:48, za víťazom som zaostal 27 a pol minúty, 126 miesto v absolútnom poradí a tretí od konca v mojej kategórii :-).
Výsledková listina — trate — celkové poradie (PDF)
Oficiálna výsledková listina kategórie (PDF)
Záznam z behu: na Garmin connect
Ďalší nádherný pretek v krásnom prostredí našich hôr, ďalšie okamihy na ktoré len tak nezabudnem. Poďakovanie patrí podpornému tímu za odvoz, podporu, dokumentáciu (foto aj video) a povzbudzovanie. Zostali sme ešte aj na vyhlásenie výsledkov a okrem iného si aj vypočuli hymnu v podaní folklórneho súboru Vernár.
Dnes mám takú v pohode svalovku ale zabrať dostali hlavne lýtka. Som rád že som to zvládol no v hlave už vŕta ďalších chrobák v podobe memoriálu Jozefa Psotku, čo je tatranský horský beh/pochod v dĺžke 21km s limitom 5 hod...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára