Ako tak sedím na gauči, s nohami na stole a rozmýšľam či s nimi dnes ešte pohnem, viem že som zas o niečo bohatší. Som bohatší o znalosť, ako môžu bolieť nohy po 21.1 ubehnutých kilometrov, viem aký je to pocit dobehnúť do cieľa, ako nohy odmietajú poslušnosť a aj keď sa vám nechce nemôžete zastaviť. Napriek všetkým prekážkam som to zvládol...
Priebeh posledných dvoch týždňov bol čisto Awiovský, teda všetko sa komplikovalo. Najprv výstava prerušila moju tréningovú prípravu (ak sa to tak dá nazvať) potom prišla choroba, antibiotiká, kašeľ. Čas letel, týždeň pred polmaratónom som sa skúsil prebehnúť. Náročný pracovný týždeň, návštevy, žiadne behanie a znovu sa prihlásila choroba v piatok. V sobotu pešia turistika cca 17 km a krásna nedeľa. Rozhodnutie či pôjdem do Kysaku som si nechal na ráno.
A rozhodol som sa pre beh, zbalil tenisky sadol na skútra a v predstihu vyrazil do Kysaku. Registrácia, št. číslo 23. Došiel aj Ifko na bicykli a nakoniec sme ho nahovorili aj na 4km beh memoriál Rudolfa Dindu. Po odbehnutí vysadol na bike a dobehol nás a vďaka nemu mám aj nejaké fotky z mobilu.
14:00 - štart. Už na štarte som sa dal do partie s Vladom z klubu orientačného behu. Mal rovnaký cieľ ako ja teda pod 2 hod. Úvod bol úplne v pohode a zdalo sa mi že by som mohol bežať aj rýchlejšie no krotil som sa. Prvý km bol pod 5 min a také tempo + pár sekúnd sme udržali aj do prvej občerstvovačky na piatom kilometri. Bežalo sa mi stále dobre a otočka sa pomaly ale isto blížila. Sem tam sme prehodili pár slov.
Na otočku dobiehame v čase okolo 50 - 55 min - nepamätám si presne - ale hlavne pod hodinu tak je to dobré. Na občerstvovačke po otočke spomaľujem aby som sa napil vody ale hneď Vlada dobieham. Bežíme spolu až na 12-ty kolometer, kde buď Vlado začína zrýchľovať, alebo mne začínajú dochádzať sily. Už bolia nohy a pália ma chodidlá. Vlado mi pomaly uteká a začína môj osamelý beh.
Tempo sa spomaľuje, s dychom už problém nieje ale musím bojovať s bolesťou nôh. Takže od 14km je to boj hlavne v hlave. Bežať v kľude a pohode, presvedčiť sa že idem dobre, že ma nič nebolí a tak :-) Okolo mňa sa sem tam mihne Ifko na biku, prehodíme pár slov, povzbudí ma a spraví mi nejakú fotku. Poslednej občerstvovačky sa neviem dočkať a na chvíľu prestávam bežať, pijem ionťák a zobral som si aj dva kúsky jablka. Predo mnou 6 km, zdá sa mi to naozaj veľa. Ifko ma povzbudzuje, že 2 hodinovú hranicu pokorím.
Tie značky na asfalte označujúce ubehnuté kilometre vyzerám tak intenzívne, že by som ich najradšej namaľoval. 2 km značka sa zdá už naozaj na skok. Pozerám na hodinky a začínam tušiť, že to pod tie 2 hod asi aj bude. Odkedy som zvoľnil obehli ma asi traja bežci, 1 km pred cieľom obieham aj ja jedného.
Vbieham do Kysaku posledných 500m - čože to je? Ale do kopca. Nieje to strmý kopec, ale v tom stave mi dáva totálne zabrať. Kopec končí a na zemi značka 200m dvíham hlavu a vidím už cieľ. Udržujem toto tempo a teším sa z každého metra. Počujem moderátora ako oznamuje príchod ďalšieho bežca ale znie mi to ako z inej galaxie, vnímam zvuk no nie obsah. Začul som ale slová ako finish a súboj a sotva 20m pred cieľom ma obieha bežec, ktorého som obehol nedávno. Netušil som že finishuje, ale aj mi prišlo divné zrýchľovať.
Veď ja som zvíťazil a mal som jediného súpera, samého seba. Dal som si reálno-odvážny cieľ a podarilo sa mi to. A bolo to super.
Nohy tesne po dobehu akoby nechceli stáť a akoby boli odľahčené. Kráčam aby som nestuhol, pijem asi liter čaju, prezliekam sa. Potom už gulášik, pohodička, výsledky... Bolo to super.
Priebeh posledných dvoch týždňov bol čisto Awiovský, teda všetko sa komplikovalo. Najprv výstava prerušila moju tréningovú prípravu (ak sa to tak dá nazvať) potom prišla choroba, antibiotiká, kašeľ. Čas letel, týždeň pred polmaratónom som sa skúsil prebehnúť. Náročný pracovný týždeň, návštevy, žiadne behanie a znovu sa prihlásila choroba v piatok. V sobotu pešia turistika cca 17 km a krásna nedeľa. Rozhodnutie či pôjdem do Kysaku som si nechal na ráno.
A rozhodol som sa pre beh, zbalil tenisky sadol na skútra a v predstihu vyrazil do Kysaku. Registrácia, št. číslo 23. Došiel aj Ifko na bicykli a nakoniec sme ho nahovorili aj na 4km beh memoriál Rudolfa Dindu. Po odbehnutí vysadol na bike a dobehol nás a vďaka nemu mám aj nejaké fotky z mobilu.
 |
| Asi tak 13 km |
14:00 - štart. Už na štarte som sa dal do partie s Vladom z klubu orientačného behu. Mal rovnaký cieľ ako ja teda pod 2 hod. Úvod bol úplne v pohode a zdalo sa mi že by som mohol bežať aj rýchlejšie no krotil som sa. Prvý km bol pod 5 min a také tempo + pár sekúnd sme udržali aj do prvej občerstvovačky na piatom kilometri. Bežalo sa mi stále dobre a otočka sa pomaly ale isto blížila. Sem tam sme prehodili pár slov.
Na otočku dobiehame v čase okolo 50 - 55 min - nepamätám si presne - ale hlavne pod hodinu tak je to dobré. Na občerstvovačke po otočke spomaľujem aby som sa napil vody ale hneď Vlada dobieham. Bežíme spolu až na 12-ty kolometer, kde buď Vlado začína zrýchľovať, alebo mne začínajú dochádzať sily. Už bolia nohy a pália ma chodidlá. Vlado mi pomaly uteká a začína môj osamelý beh.
Tempo sa spomaľuje, s dychom už problém nieje ale musím bojovať s bolesťou nôh. Takže od 14km je to boj hlavne v hlave. Bežať v kľude a pohode, presvedčiť sa že idem dobre, že ma nič nebolí a tak :-) Okolo mňa sa sem tam mihne Ifko na biku, prehodíme pár slov, povzbudí ma a spraví mi nejakú fotku. Poslednej občerstvovačky sa neviem dočkať a na chvíľu prestávam bežať, pijem ionťák a zobral som si aj dva kúsky jablka. Predo mnou 6 km, zdá sa mi to naozaj veľa. Ifko ma povzbudzuje, že 2 hodinovú hranicu pokorím.
 |
| Posledná občerstvovačka |
Tie značky na asfalte označujúce ubehnuté kilometre vyzerám tak intenzívne, že by som ich najradšej namaľoval. 2 km značka sa zdá už naozaj na skok. Pozerám na hodinky a začínam tušiť, že to pod tie 2 hod asi aj bude. Odkedy som zvoľnil obehli ma asi traja bežci, 1 km pred cieľom obieham aj ja jedného.
 |
| Smer Kysak |
Vbieham do Kysaku posledných 500m - čože to je? Ale do kopca. Nieje to strmý kopec, ale v tom stave mi dáva totálne zabrať. Kopec končí a na zemi značka 200m dvíham hlavu a vidím už cieľ. Udržujem toto tempo a teším sa z každého metra. Počujem moderátora ako oznamuje príchod ďalšieho bežca ale znie mi to ako z inej galaxie, vnímam zvuk no nie obsah. Začul som ale slová ako finish a súboj a sotva 20m pred cieľom ma obieha bežec, ktorého som obehol nedávno. Netušil som že finishuje, ale aj mi prišlo divné zrýchľovať.
Veď ja som zvíťazil a mal som jediného súpera, samého seba. Dal som si reálno-odvážny cieľ a podarilo sa mi to. A bolo to super.
 |
| V cieli |
Nohy tesne po dobehu akoby nechceli stáť a akoby boli odľahčené. Kráčam aby som nestuhol, pijem asi liter čaju, prezliekam sa. Potom už gulášik, pohodička, výsledky... Bolo to super.
- Trať: 21.1 km
- Čas 1:57:26
- Priemerný pulz 161 max: 185
- Priemerné tempo: 05:33 min / km
- 113. miesto v celkovom poradí
- 106. miesto medzi mužmi
- 45. miesto v Kategórii M-A Muži 18-39 roční
- Ďalšie fotky
- beh.sk - Info o behu a výsledky
- Výsledky
 |
| Podarilo sa 1:57:26 |
gratulujem, si húžva, ja som po sobotnom výlete v nedeľu len oddychoval.
OdpovedaťOdstrániťMHs
Gratulujem! Rešpekt!!! V takej situácii by som sa sám na štart asi nepostavil. Máš fakt tuhý koreň ;-)
OdpovedaťOdstrániťAle keby ste videli ako vyzeral v cieli ...
OdpovedaťOdstrániťAj keď ja so po 30 bike + 4 beh + 50 bike nevyzeral oveľa lepšie.
Awia už to bude len lepšie, začni trénovať na maratón.
Ifk0
No tak teraz som rád že som sa na to dal. Nohy bolia ale nieje to až také hrozné, keď si niečo zaumienim veľmi nerád mením plány...
OdpovedaťOdstrániťAsi najhoršie som vyzeral v tom kopci pred cieľom, teda nevidel som sa, ale cítil som sa tak. :-)
A maratón? Momentálne ho považujem za nepredstaviteľnú métu... Keď si predstavím, že v cieli by som bol len v polovici...
Awia
No blahozelam. Veľmi dobrý výsledok.
OdpovedaťOdstrániťA keď si vezmes že bez tréningu si zvládol pól maratón. Tak si predstav ako to bude s tréningom. Maratón bude pohoda. Do 5 hodín.
Digid to nebolo bez treningu, len tohto roku som nabehal 150 km, teda vratane tejto polky... Takze nevravim ze trening idealny ale bol... :-)
OdpovedaťOdstrániťAwia
Ahoj Tomas,
OdpovedaťOdstrániťaz teraz som sa dostal k tomu precitat si cely tvoj clanok z minulorocneho BHD-cka. Musim uznat ze odhodlania mas dost, a tiez si "tuhy korienok" ako to uz vyssie niekto spomenul.
Moj prvy polmaraton bol tiez vramci BHD v Kysaku, ale v r. 2010.
Tak zopar mojich postrehov k tomu:
Bolest noh, klesajuce tempo po 12-tom kilometri a tych nekonecnych poslednych 5km na ktorych uz ani tak nebezali nohy ako hlava, ktora ich pohanala. To vsetko poznam. Je to tzv. novacikovska dan.
Kazdopadne tomu neprospelo hekticke obdobie (tyzden, alebo viac) o ktorom si tam pisal, a urcite nie ta 17km turistika den predtym. Den pred vykonom by telo malo oddychovat (resp. je pripustne ist si poklusat - tempo individualne, urcite nie pod 5min/km v pripade behu, aby si dal telu signal, ze zajtra ho caka nieco podobne, len vo vacsej intenzite a objeme).
Zaverom jedno univerzalne odporucanie: Trenovat, trenovat, trenovat. Nic ine ;) Lebo ako si pisal, ze s dychom si stacil, len nohy nevladali a boleli - to je vysledok malo nabehanych kilometrov, resp. nekvalitneho alebo skor nepravidelneho treningu. S dychom si vladal, lebo nesedis doma na gauci pri pive kazdy vecer, ale ako tak aktivne oddychujes (bike, beh a pod.) ale na polmaraton bez trapenia a na pomerne dobry cas to nestaci. :)
Na BHD 2013 si to mozes overit, medzitym si uz absolvoval aj ine polmaratony (MMM), takze skusenosti sa pridalo.
Behu zdar!
Matus