Presne pred rokom som písal o tom ako sme zabehli štafetu na Košickom maratóne článok: Nenikékamen - Zvíťazili sme! Maratón za nami. Teraz je načase napísať druhé pokračovanie, kde sme však už bežali každý za seba (žiaľ okrem Jakuba, ktorému účasť na polmaratóne nedovolili kvôli veku)
Zároveň považujem tento októbrový čas za ročné výročie odkedy som si dovolil sám seba nazvať bežcom a dúfam, že včerajší výkon tomu aspoň ako tak nasvedčuje. Po našej štafete mi netrvalo dlho a našiel som si nový cieľ. Už v októbri 2010 som písal: Nový cieľ, dlhodobé tempo 5 min/km Vtedy som behal tak, že som toto tempo nedokázal udržať ani 2km na atletickom kolečku a zdalo sa mi vtedy priam nemožné zabehnúť v takom tempe polmaratón. Zároveň sa to stalo ale aj mojim cieľom, náročným, ale aj reálnym.
Trénoval som ale poctivo a už 15. novembra som zvládol aspoň tie 2 km: Podarilo sa 2 km pod 10 minút! S behaním som neprestal a behal vždy keď mi v tom neprekážala práca a povinnosti. V roku 2011 som skúsil a následne aj začal s Orientačným behom a našiel som v ňom veľkú záľubu a určite aj zdroj zlepšovania kondície. Zabehol som svoj naozaj dlhý zimný beh - 18km, začiatkom apríla dokonca prvý polmaratón v Kysaku a dal som ho vtedy pod 2 hodiny ako som si zaumienil. Pokračovali ďalšie a ďalšie akcie, preteky v OB, dokonca horské behy v Prešove, Tatrách alebo na Branisku, potom veľké preteky v Orientačnom behu: KARST CUP 2011 za mnou - 4 dni, takmer 40 km, dážď, blato, únava, radosť... Keďže nielem behaním som živý nasledovali aj preteky na motorkách, kde som dokázal dokonca aj čosi vyhrať, či už vo vytrvalostnej trojhodinovke, alebo v Rumunsku, tiež som si dal štvordňovku na bicykli po horách a prešiel viac ako 300km v sedle a zabehol Malý Pieninský Maratón. To všetko predchádzalo 88. ročníku najstaršieho maratónu v Európe - Košický Maratón mieru.
Jasný a jediný cieľ: Zabehnúť pod 1hod 45min - ale hlavne živý a zdravý!
Napriek tomu, že mesiac pred maratónom mi absolútne nevychádzal čas, pevne som veril, že na to mám. Dobre som zabehol už v Pieninách a nechýbalo veľa na pokorenie hranice 5min/km už tam. Potom som však organizoval aj pretekal na Rally v Rumunsku, odcestoval pracovne do Francúzka a na Korziku a na behanie mi vyšiel čas len týždeň pred maratónom, kde som ale odbehol 15km pod 5 min. Na tomto tréningu som ale úplne zbytočne skúšal nové tenisky a spravil si otlaky... Na MMM teda nastupujem s bolesťami na klenbe ľavej nohy.
Prvý krát zažívam štart v takej masovke, po výstrele mi trvá viac ako 15 sekúnd kým sa dostávam krokom k štartovnej rampe. To množstvo ľudí je úžasné, úplne som sa stratil a bežím sám, dookola nikto známy. Štartovné pole je husté celú hlavnú a pri Immaculate sa dokonca spájajú oba prúdy bežcov do jedného pelotónu. Snažím sa držať si svoje tempo a tak často obieham, ale často som aj obiehaný. Niekde za tescom z ničoho nič zbadám pred sebou Ifka s Matúšom a tak ich dobieham. Bežíme na pohodu, dokonca vtipkujeme a napriek tomu v tempe 4m 47...
Matúš niekde pri veterine začína zrýchľovať, Ifko sa ma pre zmenu snaží potknúť ale neúspešne. Aničkou prebiehame stále s Ifkom bok po boku a sledujeme časy. Cítim, že by som vedel zrýchliť no hodinky mi hlásia kilometer za kilometrom tempo 10 - 15 sekúnd pod 5 minút a tak si vravím, že maratón je o výdrži a dôležitejšie bude to vydržať, veď som sotva v štvrtine. Nakoniec sám na sebe poznám aké to je keď príde na 15.-tom km kríza.
Postupne dobieham na otočku pri hoteli Centrum. Tu sa pred rokom na štafete začínala moja časť trate, je to už za polovicou a ja stále bežím svoje. Na občerstvovačkách spomaľujem, ale beriem si len čistú vodu, pár hltov do úst a zvyšok vyliať na hlavu. Je dosť teplo a pofukuje aj trochu vietor. Hlavne beh k hotelu Centrum alebo potom po Rastislavovej bolo protivietor dosť cítiť.
Popri trati stretávam známe tváre, fandí mi Tinka, stretávam Mamku, kamarátov a známych z OB a v cieli aj otca so Soňou. Všetko to aj skvelá divácka kulisa mi dodáva neskutočnú silu. Na 15.-tom kilometri neprichádza žiadna kríza a keď dobieham bez problémov aj na 16.-ty kilometer začínam zrýchľovať. Na moje prekvapenie dobieham aj Matúša, krátko ho pozdravím a ťahám ďalej. Na začiatku Watsonky si dopriavam trochu viac hltov vody a prechádzam do chôdze aby som sa napil, ale potom už bežím a zrýchľujem.
Nakoniec ani až tak veľmi nezrýchľujem ako ostatní bežci spomaľujú. Ja mám síl dostatok a držím svoje tempo ba ho pomaličky zlepšujem a obieham čoraz viac bežcov. Svedčí o tom 20-ty kilometer, ktorý dávam za 4:43.0 čo je (doteraz) úplne najrýchlejší, ale zrýchľujem ďalej a posledný kilometer už na hlavnej dávam za 4:40.9. A to tesne predo mnou spadol a skolaboval jeden bežec a nedalo mi inak a spomalil som. Do cieľa sa dokážem vyhnať k záverečnému šprintu (posledných 300m v tempe 4:03.6/km) a keď na tabuli vidím čas 1h 44min viem že som svoj cieľ prekonal dokonca o jednu minútu.
Bežal som úplne takticky, držal som sa tesne pod 5 min/km aby som dosiahol svoj cieľ. Bežalo sa mi skvele napriek bolestiam a otlaku na ľavej nohe (spravil sa mi nový k tomu starému) Bežalo sa mi skvele aj keď nebudem tvrdiť že to bolo ľahké tak som si to naozaj užíval. Beh ako taký, ľudí, atmosféru, kamarátov a známych okolo trate... Košický maratón ma naozaj neopakovateľnú atmosféru.
A keď sa ma niekto opýta, že ci to stálo zato? Tréning, behanie, bolesť, otlaky... Odpoviem bez zaváhania: ÁNO!!! Behu zdar!!!
Výsledky:
Zabehol som 345. najlepší čas z celkového počtu 1514 bežcov, ktorý sa postavili na štart (muži aj ženy) Ifko zabehol lepšie asi o 1 a pol minútky a za mnou dobehol André... Tu sú niektoré výsledky mňa a mojich kamarátov:
1. MALYY Anatoliy UKR 01:13:25 - víťaz
...
24. POLLÁK Jozef SVK ATU Košice 01:22:15 00:08:50 - Kemo - Orientačný bežec
...
155. MIHALIČ Juraj SVK ABB Slovensko 01:35:37 00:22:12 - Juro orientačný spolubojovník :-)
...
309. KUZEVIČ Ivan SVK Motoride KovoAtyp 01:42:32 00:29:07 - Ifko - beh & bike sparring partner
...
345. HAJDUCH Tomáš SVK Motoride KovoAtyp 01:44:06 00:30:41 - Awia alias ja :-)
...
402. KAPRÁL Matúš SVK Metropol Košice - Klub O 01:46:00 00:32:35 - Matúš OB
...
761. NEMEC Peter SVK not assigned 01:55:51 00:42:26 - spolužiak z gympla
...
826. JANIGA Ondrej SVK Ražňany 01:57:36 00:44:11 - André bežiaci biker
...
1380. BOBKA Juraj SVK not assigned 02:22:34 01:09:09 - motorkár
...
1485. DIBALA Martin SVK not assigned 02:45:15 01:31:50 - digid (bývalý kolega) - blogujúci bežec
Zároveň považujem tento októbrový čas za ročné výročie odkedy som si dovolil sám seba nazvať bežcom a dúfam, že včerajší výkon tomu aspoň ako tak nasvedčuje. Po našej štafete mi netrvalo dlho a našiel som si nový cieľ. Už v októbri 2010 som písal: Nový cieľ, dlhodobé tempo 5 min/km Vtedy som behal tak, že som toto tempo nedokázal udržať ani 2km na atletickom kolečku a zdalo sa mi vtedy priam nemožné zabehnúť v takom tempe polmaratón. Zároveň sa to stalo ale aj mojim cieľom, náročným, ale aj reálnym.
Trénoval som ale poctivo a už 15. novembra som zvládol aspoň tie 2 km: Podarilo sa 2 km pod 10 minút! S behaním som neprestal a behal vždy keď mi v tom neprekážala práca a povinnosti. V roku 2011 som skúsil a následne aj začal s Orientačným behom a našiel som v ňom veľkú záľubu a určite aj zdroj zlepšovania kondície. Zabehol som svoj naozaj dlhý zimný beh - 18km, začiatkom apríla dokonca prvý polmaratón v Kysaku a dal som ho vtedy pod 2 hodiny ako som si zaumienil. Pokračovali ďalšie a ďalšie akcie, preteky v OB, dokonca horské behy v Prešove, Tatrách alebo na Branisku, potom veľké preteky v Orientačnom behu: KARST CUP 2011 za mnou - 4 dni, takmer 40 km, dážď, blato, únava, radosť... Keďže nielem behaním som živý nasledovali aj preteky na motorkách, kde som dokázal dokonca aj čosi vyhrať, či už vo vytrvalostnej trojhodinovke, alebo v Rumunsku, tiež som si dal štvordňovku na bicykli po horách a prešiel viac ako 300km v sedle a zabehol Malý Pieninský Maratón. To všetko predchádzalo 88. ročníku najstaršieho maratónu v Európe - Košický Maratón mieru.
 |
| Moje štartovné číslo |
Jasný a jediný cieľ: Zabehnúť pod 1hod 45min - ale hlavne živý a zdravý!
Napriek tomu, že mesiac pred maratónom mi absolútne nevychádzal čas, pevne som veril, že na to mám. Dobre som zabehol už v Pieninách a nechýbalo veľa na pokorenie hranice 5min/km už tam. Potom som však organizoval aj pretekal na Rally v Rumunsku, odcestoval pracovne do Francúzka a na Korziku a na behanie mi vyšiel čas len týždeň pred maratónom, kde som ale odbehol 15km pod 5 min. Na tomto tréningu som ale úplne zbytočne skúšal nové tenisky a spravil si otlaky... Na MMM teda nastupujem s bolesťami na klenbe ľavej nohy.
 |
| Chip, ktorý sa upevní do šnúrok na neniskách |
Matúš niekde pri veterine začína zrýchľovať, Ifko sa ma pre zmenu snaží potknúť ale neúspešne. Aničkou prebiehame stále s Ifkom bok po boku a sledujeme časy. Cítim, že by som vedel zrýchliť no hodinky mi hlásia kilometer za kilometrom tempo 10 - 15 sekúnd pod 5 minút a tak si vravím, že maratón je o výdrži a dôležitejšie bude to vydržať, veď som sotva v štvrtine. Nakoniec sám na sebe poznám aké to je keď príde na 15.-tom km kríza.
Postupne dobieham na otočku pri hoteli Centrum. Tu sa pred rokom na štafete začínala moja časť trate, je to už za polovicou a ja stále bežím svoje. Na občerstvovačkách spomaľujem, ale beriem si len čistú vodu, pár hltov do úst a zvyšok vyliať na hlavu. Je dosť teplo a pofukuje aj trochu vietor. Hlavne beh k hotelu Centrum alebo potom po Rastislavovej bolo protivietor dosť cítiť.
Popri trati stretávam známe tváre, fandí mi Tinka, stretávam Mamku, kamarátov a známych z OB a v cieli aj otca so Soňou. Všetko to aj skvelá divácka kulisa mi dodáva neskutočnú silu. Na 15.-tom kilometri neprichádza žiadna kríza a keď dobieham bez problémov aj na 16.-ty kilometer začínam zrýchľovať. Na moje prekvapenie dobieham aj Matúša, krátko ho pozdravím a ťahám ďalej. Na začiatku Watsonky si dopriavam trochu viac hltov vody a prechádzam do chôdze aby som sa napil, ale potom už bežím a zrýchľujem.
Nakoniec ani až tak veľmi nezrýchľujem ako ostatní bežci spomaľujú. Ja mám síl dostatok a držím svoje tempo ba ho pomaličky zlepšujem a obieham čoraz viac bežcov. Svedčí o tom 20-ty kilometer, ktorý dávam za 4:43.0 čo je (doteraz) úplne najrýchlejší, ale zrýchľujem ďalej a posledný kilometer už na hlavnej dávam za 4:40.9. A to tesne predo mnou spadol a skolaboval jeden bežec a nedalo mi inak a spomalil som. Do cieľa sa dokážem vyhnať k záverečnému šprintu (posledných 300m v tempe 4:03.6/km) a keď na tabuli vidím čas 1h 44min viem že som svoj cieľ prekonal dokonca o jednu minútu.
 |
| Moje štartovné číslo a medajla |
Bežal som úplne takticky, držal som sa tesne pod 5 min/km aby som dosiahol svoj cieľ. Bežalo sa mi skvele napriek bolestiam a otlaku na ľavej nohe (spravil sa mi nový k tomu starému) Bežalo sa mi skvele aj keď nebudem tvrdiť že to bolo ľahké tak som si to naozaj užíval. Beh ako taký, ľudí, atmosféru, kamarátov a známych okolo trate... Košický maratón ma naozaj neopakovateľnú atmosféru.
A keď sa ma niekto opýta, že ci to stálo zato? Tréning, behanie, bolesť, otlaky... Odpoviem bez zaváhania: ÁNO!!! Behu zdar!!!
Výsledky:
Zabehol som 345. najlepší čas z celkového počtu 1514 bežcov, ktorý sa postavili na štart (muži aj ženy) Ifko zabehol lepšie asi o 1 a pol minútky a za mnou dobehol André... Tu sú niektoré výsledky mňa a mojich kamarátov:
1. MALYY Anatoliy UKR 01:13:25 - víťaz
...
24. POLLÁK Jozef SVK ATU Košice 01:22:15 00:08:50 - Kemo - Orientačný bežec
...
155. MIHALIČ Juraj SVK ABB Slovensko 01:35:37 00:22:12 - Juro orientačný spolubojovník :-)
...
309. KUZEVIČ Ivan SVK Motoride KovoAtyp 01:42:32 00:29:07 - Ifko - beh & bike sparring partner
...
345. HAJDUCH Tomáš SVK Motoride KovoAtyp 01:44:06 00:30:41 - Awia alias ja :-)
...
402. KAPRÁL Matúš SVK Metropol Košice - Klub O 01:46:00 00:32:35 - Matúš OB
...
761. NEMEC Peter SVK not assigned 01:55:51 00:42:26 - spolužiak z gympla
...
826. JANIGA Ondrej SVK Ražňany 01:57:36 00:44:11 - André bežiaci biker
...
1380. BOBKA Juraj SVK not assigned 02:22:34 01:09:09 - motorkár
...
1485. DIBALA Martin SVK not assigned 02:45:15 01:31:50 - digid (bývalý kolega) - blogujúci bežec
 |
| Medajla, ktorú dostal každý, kto si svoj polmaratón zabehol. |
tak gratulujem Tomáš, nech sa darí nielen pri športe.
OdpovedaťOdstrániťMarián