Nenikékamen - Zvíťazili sme! Maratón za nami

Tak a je to za nami. To čo bolo pred mesiacom len vo fáze snov je už realitou. KAAI Running bikers úspešne absolvovali 87. ročník Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach, 3. októbra 2010.

Rovnako ako v legende pred 2500 rokmi, grécky posol Pheidippides bežal po výhre na Peržanmi z Maratónu do Atén aby zvestoval správu "Nenikékamen" - Zvíťazili sme! Rovnako sme si aj mi v cieli povedali: "Zvíťazili sme!"

Zľava: Jakub, Ifko, André, Awia

A veru nebolo to ľahké. Asi predštartovná nervozita otvorila moje oči skoro ráno. Pohľad na budík 5:55 ma presvedčil aby som ešte chvíľku spal. Od siedmej však som už hore a veci naberajú rýchly spád. Prichádza Ifko, pripevňujeme štartovné čísla, potom prichádza aj André so Zuzkou a Jakubom. Štafetu začíname podávaním kľučky od toalety, asi ďalší dôsledok predštartovnej nervozity. Potom už využívame MHD pre bežcov zdarma, ideme na krytú plaváreň, Jakub sa rozcvičuje a následne sa nám stráca...

Pred štartom

9:00 štartovný výstrel a mi dúfame, že Jakub je medzi tromi tisíckami bežcov na štarte. Presúvame sa na miesto prvej odovzdávky, vyzliekam sa a rozcvičujem. Predo mnou sa rozcvičuje aj jedna z legiend Šárka Pechková, zabieham si ešte 400m ku TOI TOI-ke vypustiť prebytočné tekutiny a už dostávam správu, že Jakuba videli na 10km. Ešte 2km a je pri mne.

Šárka Pechková

Čakanie je nekonečné napriek tomu že Jakub bežal naozaj skvele. 12km mu zabralo cca 57 min, odovzdáva mi štafetové potítko a vyrážam na trať. Najprv pozvoľna, hneď za otočkou občerstvovacia stanica ktorú ignorujem. Som vďaka Jakubovi relatívne v čele a tak má obiehajú rýchlejší bežci. Zvádza to k tomu držať ich tempo ale nieje to dobrý nápad. Sledujem pulz, ktorý je hneď od štartu na úrovni 170 - 175. Prvé dva km boli náročné, bola mi aj trochu zima a telo nerozohriate. Po otočke sa dostávam do tempa držím si to svoje. Na občerstvovačke pijem ionťák a dobieham aj nejakýčh štafetárov. Zrazu počujem "Tomáš do toho" a zbadám Otca so Soňou, tlieskajú a otec fotí. Taká podpora dodá veľa síl. Neďaleko za nimi povzbudzuje Digid so ženou a ženie ma to dopredu.  Celkovo som na konci Moyzesovej obehol troch štafetárov. Ľudí je v meste naozaj veľa a vo veľkom fandia a povzbudzujú doslova každého bežca. Cítim, že by som mohol aj pridať, len mám obavy aby som to neprepálil a nepokazil chalanom výsledok.

Jakub mi odovzdáva

Na Watsonke je kopa detí a vystrkujú ruky na tľapnutie, majú z toho radosť. Mesto poznám dobre ale tie vzdialenosti sú akési dlhšie... Na začiatku Komenského už viem že je to len niečo viac ako 2 km. Začínam stupňovať tempo. Vyzerá to tak, že sa oveľa dlhšie držím nejakého rýchlejšieho bežca. Pred Červeným krížom už vyzerám kde zbadám mamku. Je tu a potleskom a pokrikom ma ženie znovu dopredu. V dohľade už je socha marátónca a za ňou už len Hlavná ulica.

Ja na Hlavnej tesne pred "mojim" cieľom

Hlavná je plná ľudí, neskutočne povzbudzujú, beriem ešte jeden Ionťák a bežím. Immaculata, Divadlo, Fontána, Dóm a v diaľke cieľ. Priestor na odovzdávku, vidím Andrého bežím s ním kúsok ale on zastavuje a tak nám padá potítko na zem. Dvíha ho a bežíme ďalej, poklepávam ho po pleci a želám úspešný beh. Pre mňa to dnes končí.

Odovzdávam Andrému

Som tak poctivo unavený, čas cca 47 min na 9km. Som spokojný a zároveň som si istý, že naša tréningová trať na Alpinke bola kratšia. Cieľ bol ale zabehnúť, dokonca sa to podarilo pod 50 min, nemal som žiadnu väčšiu krízu a zabehol som to so cťou. Sú tu všetci, pijem vodu, vyzliekam sa, uterák, druhé tričko a bunda...

André odovzdáva Ifkovi

Presúvame sa na ďalšiu odovzdávku. Andrého trápi bolesť kolena ale dáva svoj náročný 12km úsek cca za 1h 2min a na posledný úsek vyráža Ifko. Mi traja sme už v pohodovej atmosfére len André pokrivkáva.

V cieli vyzeráme Ifka, ktorý dovedie naše snaženie definitívne do cieľa a to v celkovom čase 3h 34m 52sek. Svoj úsek zvládol za cca 48 min. Celkovo teda 18. miesto z 44 zúčastnených štafiet. Strata na víťaznú štafetu: 00:37:05.

Výsledky: http://www.kosicemarathon.com/pdf/vysledky/2010mmm/stafety.pdf
Viac foto: Na Picase

Ifko v cieli

Dostávame medaile na pamiatku a živo diskutujeme o skvelých pocitoch. Na amatérov s mesačnou trénigovou prípravou to nieje vôbec zlé. Hlavnou témou je však Liptovský Maratón o mesiac... Skúsime to na trati polmaratónu???

Dostávam medajlu :-)

Na záver sa presúvame do Bosorky. Môj otec venoval pre bežcov 50 EUR do banku a tak dávame skvelý obed, pivo, nealko a preberáme zážitky... Žiaľ je smutné že tam s nami nieje otec zo Soňou ale ako som sa už niekoľkokrát presvedčil život je niekedy krutý...

Chcem poďakovať všetkým ktorý nám fandili, rodičom ktorý boli obaja na trati, rodine ktorá povzbudzovala cez telefón. Podpora vždy poteší a dodá kopu síl.

ĎAKUJEM!

P.S.: S behaním sa nechystám prestať...
P.S.2: Že som behal na hrane dokázal aj pulzmeter, moje tabuľkové max by malo byt 185, teraz som pozrel pulzmeter a bolo max 187... a cely beh bol nad 153 takže v power zóne. Priemerný pulz 173 ...

Na záver smekám klobúk, pred týmto účastníkom polmaratónu!