Awia runnig biker

pondelok 24. februára 2014

Tri roky orienťákom - neplánovane som to oslávil 2. miestom :-)

Valentínska snežienka je pretek, ktorý má pne mňa špeciálnu príchuť. Práve pred tromi rokmi, som totiž práve na snežienke prvý krát okúsil Orientačný beh a ten ako sa ukázalo aj neskôr ma nadobro chytil.

Tohto roku to bolo ale všetko akosi inak. Práve na Valentína som si pokazil žalúdok a nasledujúci týždeň som strávil premenlivo v kŕčoch, behaním na záchod, držaním diéty a nakoniec aj po lekároch. A tak sa stalo, že som sa na Snežienku aj zabudol prihlásiť. Poriešil som to na poslednú chvíľu v sobotu a kvôli zdraviu som zvolil ľahšiu kategóriu B.

Snežineka bola tohto roku šprintom na sídlisku takže to nebolo nič až také náročné. B-éčková trať mala 3,1km a na štartovke som sa ocitol ako prvý. Pár šprintov som tu už behal, takže som štartoval v pohodičke.

Základom bolo nespraviť žiadnu chybu, popisy kontrol som mal na ruke, nad postupmi som netrávil zbytočne veľa času. Dal som si pozor hneď na štarte aby som nezakiksoval jednotu a potom to už šlo pekne. Snažil som sa bežať svoje rýchle tempo to znemená že som bol takmer celý čas pod 5min/km, okrem razenia a spomalenie v okolí samotných kontrol. Prekvapivo sa mi bežalo veľmi dobre a aj keď som bol pred štartom 3x na záchode :-) Počas behu žiadne problémy. Tie však prišli až v cieli po pár minútach, žalúdok sa pripomenul a bolo mi fakt zle. Našťastie to prešlo a tak som ten beh neoľutoval...

Dievčatá dostali na Valentína od hlavného rozhodcu pretekov (Igora) darček :-)

Bol som si istý že som zabehol pekne. Prekvapením bolo nakoniec 2. miesto v kategórii. B-éčko som nebehal asi nikdy, čas ktorý som dosiahol by v Á-čku "veľa vody nenamútil". Ale aj tak to potešilo, nakoniec chalani (a aj baby :-) ) čo behajú Áčko to je úplne iná liga :-) Uznanie ale patrí všetkým pretekárom od tých najmenších!!!

Kategória D

Kategória C

Kategória B

Kategória A

Prečo robím orienťák?

V prvom rade pohyb - zdravý, pohyb v prírode
Beh ako forma rýchejšieho pohybu :-)
Totálny relax, počas navigovania nie je čas rozmýšľať nad inými vecami
Skvelí ľudia, kolektív
Vďaka vstupu do klubu odborné rady k tréningu, spoločné behy v lese aj na dráhe
Motivácia sa zlepšovať, mikrosúboje s Ifkom či Ďurom

Orienťák je prefertný, zábavný, nenáročný šport naozaj pre každého bez ohľadu na vek či fyzickú kondíciu. Je to perfektné spojenie kondičky, pohybu a mentálnych schopností.

Foto: Michal Krajčík, Viac foto tu, Tono Onder: Dalšie foto

nedeľa 5. januára 2014

Trojkráľová buzola 2014 Kysak

Žiadna sláva tentoraz. Do Kysaku idem s plnou hlavou starostí a svalovkou. Nebola to dobrá kombinácia, to sa ukázalo hneď na kontrole 1, kde sa motám ako blbec, hneď potom ešte horšie, dvojku som nezbadal ani keď som stál od nej 1m. Musel som sa vrátiť a obehnúť ten dom aby som ju našiel a to ma už dobehol Kemo. Na dvoch prvých ľahkých kontrolách hneď v prdeli 2 min. Som nasraný a demotivovaný... Aj som zabudol spustiť Garmina na štarte takže tieto kiksy nie sú zaznamenané...

Na trojku bežím a Kemo mi dýcha na krk, chcem ho nechať oraziť skôr ale nechce :-) Ušiel mi na nasledujúcom prebehu. Po 4-ke v areáli školi sa deriem do kopca, cez dedinu. Hore v lese až do chôdze... Žiadna sláva.

A potom ten zbeh dole až k potoku a kopčisko strmo hore. Kráčam a hľadám idem strmo hore a vyzerám 6-tku na pravo. Aspoň som k nej naviedol Adama, za čo mi okamžite ukázal chrbát :-) Ďalšie stúpanie a chôdza, proste nevládzem.

Horné kontroly razím v pohode, ale zvažujem ako na 9-tku. Nakoniec sa kvoli blatu na poli rozhodujem pre návrat a zbeh znovu k potoku. Zvyšok trasy už bol bez problémov ale moc som tomu behu teda nedal, vedel som že rok 2014 už začnem asi najhorším výsledkom.

V cieli takmer 42 min, posledné miesto. Ifko mal tuším okolo 35 min a Juro o min lepšie. Nuž keď sa to poserie hneď na štarte je to pekne nahovno... :-)

Nahral som svoj záznam aj na 3D rerun. Môžete si tam pozrieť ako bežali najlepší (Dávid Franko víťaz) v porovnaní so mnou. Na začiatku to vyzerá Že vediel len preto, že som neskoro spustil stopky a štartujem niekde za kontrolou 2.

nedeľa 15. decembra 2013

Zimný výbeh na Hrešnú

Nedeľný dlhý beh. Začalo to dosť nevinne, keď som si už myslel že vybehneme autom na Jahodnú a tam sa prebehneme a počkáme na bežcov z klubu, ktorí pobežia z mesta tak sa to otočolo. Naložil som svoje veci do kemovho auta a vybehol priamo z mesta.

Už na začiatku sa ukázalo, že to bude ťažké. Tomáš, Katka a Janko behajú o niekoľko tried inde ako ja a tak už na prvých km mám problém sa držať. Keď do toho prišlo stúpanie bol som v pr... Ved viete kde... :-)

Zmizli z dohľadu, potom som nevedel kadiaľ šli. Šiel som krížom cez les hore k chatkám, zbehol zas dole na chodník a vytiahol telefón. Kemo si však nechal telefón doma tak som nemal komu oznámiť nech na mňa nečakajú. A tak bežím ďalej po tom chodíku smerom na Alpinku po pravej strane doliny. Kedysi dávno som tadiaľ bikoval a vedel som že na konci je skala, kde sa dalo zísť dole. Nakoniec som tam našiel chodík aj smerom hore čo by mohlo smerovať +- na Hrešnú. Pustil som sa teda hore.

S narastajúcou výškou sa objavila aj námraza na stromoch

Vybehol som k chatám, na lúku, popod el. vedenie a tušil smer. Neskôr som sa napojil na Červenú a tam som to už poznal. Stúpanie je v podstate súvislé, ale aspoň som sa už rozbehol a chytil svoje ( =pomalé :-) ) tempo. Keď sa v diaľke objavil bežec. Spoznal som Tomáša. Chudák bežal mi naproti. Povedal som mu nech ma nečakajú, že si trasu skrátim, zbehnem na Alpinku a keď tak ma cestou autom vyzdvihnú. Na beh s nimi proste nemám.

Tomáša som mal na dohľad až ku Krížu nad Kavečanmi. Potom v tom ďalšom kopci (Hŕbok) mi už zmizol. Na Hrešnú som dobehol a nebolo tam nikoho. Po pohľade na mapu som sa rozhodol bežať ešte ďalej po bežkárskej trase a zbehnúť dole k Diane.

Bežkárska trasa má pár kopcov. Sú rovnako hnusne strmé ako na bežkách. Na Jánošovej lúke zbieham konečne dole do doliny. Cesta sem tam namrznutá, pár krát ma šmyklo a popadané stromy. Ale aspoň v smere gravitácie..

Chata Hrešná

Od Diany už to je beh po asfalte - okolo golfového Ihriska. Po 2h10 min behu som na Alpinke na hlavnej ceste. Kemo odhadoval, že za2h by mali byť mladí hore na Jahodnej tak dúfam, že ma cestou vyzdvihnú. Je ale zima tak nestrácam čas a bežím do KE po ceste. Nakoniec som to dobehol až do Unima, kde nebolo nikoho takže až domov. Ako sa ukázalo dodatočne, trvalo im to dlhšie (a to sa vôbec nečudujem) a preto sme sa nestretli.

Dobehol som hladný ako vlk, nečakal som takmer 3h beh a takmer 24km. Ale stálo to zato...

Na lyžovačku je ešte skoro

utorok 10. decembra 2013

Mikulášska čižma 2013

Tohto roku sa Mikuláška čižma behala priamo v centre mesta na Hlavnej ulici a okolí. No a takú príležitosť som si nemohol nechať ujsť. Bol to super zážitok.

Zvolil som najdlhšiu A trať so 17 kontrolami. Na jej zvládnutie som potreboval 29 minút a 5,14 km. V cieli som nebol posledný. Niektoré postupy som asi nezvolil najlepšie, pri iných som dlho dumal. Tesne pred cieľom som zakiksoval a odbehol opačným smerom a hneď sa opravil. Čo to sa dalo zlepšiť a možno minútku lepšie by som to dal, na viac som ale nemal bežecky. Aj tak som to dal v celkovom tempe 5:41 min/km, tempo behu 5:32 min/km takže spokojnosť.

Razilo sa tradične "klieštikmi" na papierový preukaz

Pred cieľom

Pretek si užili hlavne deti s Mikulášom a sladkými odmenami.

Ifko s dcérou

Výsledky a Fotky:

štvrtok 31. októbra 2013

Tip na beh: Lysá (1068m) a Čergov (1049m)

Tip na výbeh do pohoria Čergov. Trasa Drienica - Lysá - Čergov cca 28km

Za hriech by stál aj vybeh na Minčol - najvyžší vrch pohoria.

Tip na beh: Šimonka 1092m

Vrámci dlhších turisticku-poznávacích behov jeden tip - Šimonka

Šimonka (1 092 m n. m.) je najvyšší vrch Slanských vrchov, presnejšie podcelku Šimonka, na východnom Slovensku s nadmorskou výškou 1 092 m n. m. Z vrcholu je krásny panoramatický výhľad na sever, východ a západ. Z vrcholu vidno aj Vysoké Tatry a Kráľovu hoľu.

Možné dve trasy 26km a 35km s rôznym prevýšením. Odkaz na mapu

Šimonka návrh 26km trasa - zo Sigordu

Šimonka návrh 35km trasa z Ruskej Novej Vsi

Termín podľa počasia koncom novembra.

Tohto roku sme už dali:

utorok 29. októbra 2013

5. Halloweenska Kojšovka 2013 - tentoraz bežecky z Jahodnej

Zbehlo to rýchlo, 5. ročník je tu a patrí sa ho absolvovať. Po pozitívnych ohlasoch z minulého roka som termín zavesil na net a oznámil rok vopred. Vytvoril som aj event na fb a pozval záujemcov. Ako sa termín blížil začal som upozorňovať, žiaľ dopadlo to tak že Mišo a Lu nemohli (Lu v práci) a André mal piatok pred akciou povinnosti... Ostatný sa ani nezovali.

A tak sme s Ifkom zmenili bike akciu na bežeckú z Jahodnej na vrchol Kojšovky a späť, odaha cca 30 - 35km. V sobotu ráno sa Ifkovi ozvala aj Jana Macinská - orientačná bežkiňa z klubu ATU a tak sme nakoniec na Jahodnú vyrazili traja.

Počasie prialo, na kojšovke hlásili polooblačno a až 14. stupňov, čo je na koniec októbra super. Výbava bola teda jednoduchá. Bežecké šortky, termo, krátke tričko a do ľadvinky: suché tričko, sójovú tyčinku, gel, pár drobných a do ruky fľašu s vodou. Zamykáme auto a pomaly vybiehame z Jahodnej Starou židovskou cestou hore.

Jahodná - krížom cez zjazdovku

Jahodná zjazdovka

Bežíme teda po novom cyklo chodníku, ktorý kopíruje starú cestu. Je to síce dlhšia trasa ako po červenej ale má menšie stúpanie. Napriek tomu kopce sú. No a kopce to je moja slabina. Ifko s Jankou si bežia vpredu a ja v kopcoch strácam a na rovinách doťahujem. Na Lajošku dobieham chvíľku po nich. Elektrika nejde a tak nám chatár dáva dve plechovky piva grátis. jedno sme vypili druhé sme mu vrátili, čosi sme pojedli a vydali sa ďalej.

Z červenej znovu odbáčame na vyhliadku Loreley. je to skalná vyvýšenina s výhľadom. V tomto úseku mi volá Mišo, vyrazil za nami na biku no na Lajoške jeho trasa končí.

Vyhliadka Loreley

Z vyhliadky pokračujeme na tisícku - kopec tohto mená má takú výšku a je z neho výhľad, kde prvý krát v diaľke vidíme vrchol Kojšovskej hole. Stretávame dvojicu cyklistov no zdržujeme sa len na nevyhnutnú foto a už bežíme dole do sedla.

Výhľad z "Tisícky" v diaľke vrchol Kojšovky

Idčianske sedlo

Ifko s Jankou si idú v pohode, ja sa za nimi trápim. Volím stratégiu dlhšieho odstupu a bežím vlastným voľným tempom. V stúpaniach som pomalší a keď bežím s nimi v skupinke snažím sa udržať a potom nevládzem. Samému sa mi beží lepšie a stratu nemám väčšiu ako 100m. Snažím sa ich nespomaľovať a na prestávke nestojím a idem napred. Posledné stúpanie v lese na Golgotu už celé kráčam.

Golgota

Golgota a v pozadí vrchol

Na Golgote sme znovu "dobehli" cyklistov. Všetci idú hore zjazdovkou. Ifko aj Janka bežia a sú rýchlejší ako cyklisti. Ja dávam zjazdovku už len zrýchleným krokom.

Hore zjazdovkou

Čajovňa Katka je zatvorená ale s odkazom, že budet je otvorený na chate Erika. Ja teda nezaháľam a vydávam sa pešo hore.

Pri čajovni

Keď ma dobiehajú Ifko s Jankou dávam sa aj ja do behu. Chvíľi krížom, chvíľu po asfaltke, potom chodníčkom pomedzi čučoriedky. Derieme sa hore cieľ je už nadohľad. Hodinky ukazujú takmer 19 km v nohách. V čučoriedkach som natrafil na dve plastové fľaše ale nemá síl ich odniesť. Neznášam ten pocit v našich horách keď zbieram odpadky... Čo som ale nepochopil bola kravata, ktorú som v čučoriedkach našiel. Tú som si dal na krk a s ňou dobehol až na vrchol.

V diaľke v opare Vysoké Tatry

Kojšovka

Dobieham na vrchol aj s kravatou

Na vrchole tradične veterno. Ale dalo sa to prežiť. Výhľady pekné, zapísali sme sa do vrcholovej knihy a poď ho na Eriku do tepla. Prebehli sme okolo kríža aj popri mierových stĺpoch.

Vrcholové video z mobilu

Patry na dohľad

Nech mier zavládne na zemi...

Na Erike krátka prestávka, doplniť vodu, vypiť čaj. Dali sme si aj fazuľovú polievku. No a potom už poď ho na spiatočnú cestu.

Na chate Erika - teplá polievka du bruška

Beh späť bol predsa len pohodovejší. Aj keď bolo v nohách cítiť "polmaratón" a 1000 nastúpaných metrov šlo to. Snažil som sa držať dvojice a kým nebol extra kopce tak to aj šlo. Stehná mi už ale jasne hlásili, že melú z posledného a kopce som musel chodiť. Na Lajoške už som určite nevyzeral sviežo. Ale inak pohoda.

Na Lajoške: "Nohy ma bolia ako na 38km maratónu"

Všetko už ale bolo na dobrej ceste, posledné kiláky, niekoľko stúpaní, Jahodná. Zvládli sme to. Dole sme zišli bo dráhe bike zjazdu. Pekná divočina veru... No a pri aute sa už dostavil ten pocit, neskutočnej únavy, ten pocit keď viete Že ste to dali a že najbližšie dva dni vám to telo svalovkou aj pripomenie. Kojšovská hoľa zdolaná.

Vzdialenosť: 33,55 km
Čas: 5:33:43

Čas pohybu:     4:28:46
Priem. tempo:     9:57 min/km
Priem. tempo pohybu:     8:01 min/km
Nárast výšky:     1.017 m
Zníženie výšky:     1.015 m
Min. výška:     583 m
Max. výška:     1.253 m

Kalórie: 2.716 C

A čo o rok:

Určite znova, nebudem nič špeciálne organizovať. Oznámim termín 1. 11. 2014 (sobota) a čas na vrchole 12:30 - 13:00 a vítaní su všetci, pešo, behom aj bikom. Vidíme sa.