pondelok 8. septembra 2014

Tatry RUN 2014 - Prebehli sme Tatranskú magistrálu

Začalo to nápadom zúčastniť sa Tatranskej šelmy - preteky v horskom ultramaratóne (short distance Ultra SkyMarathon) Keďže nám ale nevyhovoval termín rozhodli sme sa dať si niečo podobné neskôr.

Tak vznikol náš Tatry RUN 2014. Autom do Tatranskej Lomnice a tatranským vlakom na najvzdialenejšie možné miesto na Štrbské pleso. Trasa teda nebola tak dlhá ako na Šelme ale aj tak nás čakal pekný kus červenej Tatranskej Magistrály - cca 30-40 km podľa zvolenej trasy.

Vo vlaku

9:18 ráno - Štrbské pleso


Na rozcvičku si dávame ľudmi dosť preplnenú trasu na Popradské pleso, prebeh aj s rozcvičkou nám zabral asi 35 minút. Dali sme si prvé občerstvenie, jedno čapované a pustili sme sa do stúpania na Ostrvu, prvé veľké stúpania na trase.
Popradské pleso a Ostrva - známe stúpanie cik-cak trasa až do sedla
 Prekvapivo stúpanie nebolo až tak náročné. Dokonca sme niektoré traverzy aj preklusali a samozrejme strmé úseky zrýchlenou chôdzou. Pár krát som sa zastavil a spravil nejakú foto, kým Ifko s Andrém si hore dávali malý pretek o vrcholovú prémiu. Na Ostrve sme vŠetci stáli asi po 45 min.
Začíname stúpať

Pohľad na Popradské pelso z Ostrvy

Sedlo pod Ostrvou

Na vrchu
Ostrva bol prvý veľký kopec na trase. Dali sme ho s prehľadom veď sme boli len na začiatku. Nasledoval bežecký úsek po traverze. Kto pozná tatranskú magistrálu vie aký je podklad. André to nazval "Kotníková lotéria". Podklad je poctivá naukladaná tatranská žula, ktorú tesne za ostrvou začali ktopiť prvé kvapky dažďa. Takto namočená bola naozaj skúškou pre naše tenisky a techniku. Nevyhli sa nám prvé šmyky a Andrému ani ten podvrtnutý kotník.
André vyslovene spokojný s kvalitou chodníka :-)

Dobehli sme na Batizovské pleso 11:38
S tempom prispôsobeným stavu chodníka sme dobehli na Batizovské pleso a poobzerali masív Gerlachu. Mrholenie naberalo na sile a keďže okrem Andrého sme nemali žiadne oblečenie dali sme sa znovu na cestu. Sliezky dom už nebol totiž ďaleko.

Vyslovene priateľský bežecký terén

12:13 už prie Sliezkom dome, Velické pleso

Sliezky dom
 Nasledovala druhá krátka prestávka. Doplniť tekutiny, načapovať vodu do fliaš. Sliezky dom bol plný turistov, všetci naobliekaný, veľké ruksaky a pršiplášte. Mi traja len v tričkách a šortkách sme vyzerali ako z iného sveta. Mrholenie vonku sme medzičasom zmenilo na riadny dážď. Napriek tomu sme nestrácali čas a vybehli na ďalšiu etapu smer Hrebienok.

Náš smer - Hrebienok čas 12:32

Stále červená značka
Prebeh na Hrebienok bol v podobnom duchu. Ja som to nazval trénovanie "noho-kladu". Každý jeden krok nášho poklusu bol o správnom umiestnení tenisky na hranu skaly, koreň či niečo o čo sa dá zaprieť. Aj sme sa sem tam pošmýkali, aj som sa raz vyvalil ako kabela a fľašky sa mi rozutekali po kosodrevine, ale šlo to. Netlačili sme ale na pílu, kde to bolo nebezpečné šli sme rýchlo chôdzou. Chodník takmer stále buď stúpal alebo klesal.

Na Hrebienok sme došli asi po hodinke a André už začínal mat dosť. V nohách sme mali cez 20km behu v náročnom teréne a kopu výškových metrov. Dali sme si slepačiu polievku, teplý čaj. Ja som si prezliekol mokré tričko za termo, ktoré som ako jedinú čas oblečenia niesol celý čas v rukách. Samozrejme po behu v daždi nebolo ani termo úplne suché a bolo to lepšie. André začal zvažovať zbeh dole k autu do Lomnice. Ja s Ifkom sme prehlasovali držať sa červenej a dať si ďalší kopec a stúpanie na Skalnaté pleso.

Kúsok za Hrebienkom
André s nami ešte zabehol na Rainierku a tam sme sa definitívne rozdelili.

Na Rainierovej chate 14:15 - André beží dole do Lomnice po modrej
Ja s Ifkom ideme hore na Sklanaté pleso
Ďalšie stúpanie v obvyklých mokrých podmienkach. Dosť sme kráčali, nebolo to moc na beh. Zamkovského chatu sme ani nepozreli a valili hore. Zastavili sme sa až na Lomnickej vyhliadke.
14:51 - Lomnická vyhliadka

Pohľad na Rainierovu chatu z Lomnickej vyhliadky
Líška ktorá úplne stratila plachosť a žobralo jedlo od turistov.
Asi po po hodine sme sa vyštverali ku Sklanatej chate a na pleso. Posledné stúpanie bolo za nami. 15:25, 26,31 km.
Skalnatá chata

15:25 , 26,31 km

Skalnaté pleso


Tu padlo ešte rozhodnutie na síce dlhšiu trasu ale s menším sklonom. Nechceli sme do Lomnice zbiehať chodníkom popod lanovku tak sme zvolili obiehačku po modrej na Folvarskú poľanu, potom dole po zelenej a žltej na Šalviový prameň a po modrej smerom na Matliare a do Lomnice. Tento úsek mal ďalších 11km a potrápil šmykľavývm a blatistým povrchom.

Strmé klesanie po zelenej na dno doliny k Šalviovému prameňu


Chodník zo zeleného plesa. 16:28 - posledná foto
Mapa našej trasy Tatry RUN 2014
Kedy sme presne dobehli k autu ani neviem, záverečnú foto sme si nedali. Rýchlo sme sa prezliekli a šli sa najesť. Bryndzové Halušky na doplnenie energie. Moje Garmin hodinky sa vybili po 6hod na 29.38 km a zaznamenali 1636 m nastúpaných. Podľa Hiking plannera mala naša trasa vzdialenosť 39.9 km, stúpanie 1828 m, klesanie 2328 m a mala trvať 12:25. Mi sme to dali za cca 6h30min čistého času, vrátane prestávok 7 a pol hodiny.






Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára