Nenikékamen VI. - Tretí maratón bol skúškou výdrže po Rally týždni v Bosne

Rok 2016 a snažím sa dostať znovu do formy, nejde to celkom podľa plánu... Ale prihláška na maratón poslaná a zaplatená ešte začiatkom roka. Neskôr som sa rozhodol zúčastniť aj 4 dňovej Rally na motorke v Bosne. Až keď sa termíny oboch udalostí blížili zistil som ten konflikt. Piatok končila v Bosne Rally, v sobotu viac ako 1000km v aute presun domov a v nedeľu ráno maratón. Bude to fuška.

Nenikékamen VI.

Partia v Bosne po prológu

Rally v Bosne som zvládol dobre, podarilo sa mi nedolámať sa, avšak o šetrení fyzična alebo nebodaj tréningu nemôže byť ani reči. Denne 5-8 hodín v sedle motorky a to hovorím len o meraných úsekoch. K tomu presuny, do noci servisovanie motoriek, slabá strava, totálna únava tela...

V sobotu relaxujem aspoň v aute, až na Slovensko nešoférujem. Potom ešte cesta z Lučenca do Košíc, nestíham nákup, večera u otca a o 23h rýchlo spať. Ráno obchody zavreté tak ešte pred Auparkom kupujem nejaký gel a na štart sa staviam bez raňajok... Neznie to najlepšie že ako príprava na maratón...

Sám neviem čo mám čakať. Stojím v sektore D vpravo. Vodič na 4hod je ďaleko predo mnou. Po štarte sa viac ako minútu hýbem krokom kým prejdem cez štartovaciu rampu. Púšťam sa do prekážkového behu v mase ľudí a po 2-3 km dobieham vodiča a Ifka. Začiatok nič moc teda. Prekvapivo na Aničke nedávam obligátnu prestávku na čuranie takže sú i pozitíva. Na prvej občerstvovačke je zmätok, nie je voda ale darí sa mi uchmatnúť fľašu.

Tlačenica je stále veľká a tak idem dopredu a predbieham vodiča kde je to trochu voľnejšie a definitívne si utrieďujem myšlienky v hlave - pôjdem iba podľa seba a na svoj pocit. Myslieť na prekonanie osobáku alebo na čas pod 4hod je asi nereálne. Cieľ jediný prežiť. :-)

V prvom kole pri radnici vyzerám Kubka... Sklamanie je veľké ale o to väčšie prekvapenie pri Cambridge. Kubko je tam i s Tinou a tak sa na krátko zastavujem aby som sa zvítal a dal mu pusu. Je to môj najmenší najväčší fanúšik predsa.

Polmaratón otáčam pod dve hodiny a konečne je voľnejšie. Pri Cambridge znovu stojím a teraz dlhšie, chcel som Kubka poriadne vystískať... 4hod skupinka mi ušla ale to mi nijako nevadí. Chytám sa dvojice bežcov a s nimi vodičov za 2-3km dobieham.

Priebeh je už klasika okolo 30 km to začína... Občerstvovačka na Jantárovej a už strácam na skupinku. Už sa to len naťahuje, kríza je tu a ja zvoľnujem aby som nabral druhý dych. Keď vidím čas 3h20 min asi 7 km pred cieľom som naozaj rád. Za prvé že to už nie je ďaleko, za druhé že sa necítim až tak zle a za tretie že by to mohol byť aj pekný čas.

V poslednom úseku som krátko aj kráčal ale vždy som sa rozbehol. Na Hlavnej pri Tescu už tradične čaká mamka a to je dávka energie na záverečný finiš. Dávam zo seba všetko a bežím ako na každom maratóne naplno v rámci síl čo mi zostali. Na displeji v cieli vidím 4h 8m. Zaostal som naozaj len málo za svojim osobákom... Spokojnosť veľká, šiel som na istotu.

V cieli MMM 2016

Bolesť tela je ale tradične neskutočná... Nič čo by dalo telu viac zabrať ako toto nepoznám. Ten pocit je neskutočný a človeka napadá len jediné. Prečo to robíme? Pre ten pocit prekonania samého seba. Prihláška o rok je istá, toto si nenechám ujsť!