Dokáže motorkár, cyklista aj utekať? Mesiac pred Maratónom 2010 som prihlásil našu štafetu... Dá sa to zvládnuť? Uvidíme :-) Ukázalo sa že sa to zvládnuť dá. A okrem toho sa ukázalo, že sa behanie stalo mojou záľubou :-)
streda 10. augusta 2011
pondelok 1. augusta 2011
KARST CUP 2011 za mnou - 4 dni, takmer 40 km, dážď, blato, únava, radosť...
O prvej etape na medzinárodných 4-dňových pretekoch v orientačnom behu KARST CUP v Slovenskom Krase som už písal tu. Pripomeniem len, že so Krásnohorského Podhradia prišli viac ako 770 pretekárov c celej európy. Naša orientačná trojka (Ja, Ifk0 a Juro - sme začiatočníkmi v OB a robíme si na pretekoch vždy mikrosúboj) sme sa prihlásili do kategórie M21 B čo je tretia najťažšia kategória v M21 (muži 21 - 35 rokov) Samozrejme po necelom pol roku trénovania OB sme si naložili riadne a dali ťažšiu kategóriu.Prvá etapa sa mi teda veľmi nevydarila a veľká strata, ktorú som nabral sa so mnou vliekla už celé preteky. Po prvom dni som bol celkovo predposledný, za mnou jeden pretekár ktorý bol diskvalifikovaný.
Etapa 2: Piatkový šprint v uliciach Rožňavy:
Šprint v OB je naozaj zaujímavá vec, beží sa relatívne krátka trať (pre nás 2,5 km / 30 m prevýšenie) v meste, kde sa ľahko orientuje podľa množstva budov. Napriek rannému dažďu sa vyčasilo a počasie bolo v pohode. Naša trať mala 15 kontrol.
Po štarte keď vám už beží čas vybehnete po mapu, zorientujete sa a bežíte. Buzolu často v meste používať netreba stačí na prvé zorientovanie. V Rožňave bolo veľa kontrol v rôznych areáloch, ktoré sú obohnané múrmi takže viac času mi zaberalo nájdenie najkratšej cesty - jednoducho musíte v rýchlosti a ideálne aj počas behu nájsť kde je brána do areálu resp ktorou stranou obiehať okolo.
Na prvých kontrolách bežím so stratou na najlepšieho okolo 10 - 40 sekúnd. Jediné náročnejšie miesto bola kontrola č. 5, kde som dobehol v čase "zápchy" - bol to strmý svah, celý zablatený a keď som tam prišiel hore sa štvornošky škrabali bežci. Musel som sa zaradiť do rady a zas nemal som tú drzosť tam dole skočiť ako niektorí iný bežci. Dole pri kontrole boli navyše osy a keď som liezol hore dve zaútošili na moju ľavú nohu - jedno žihadlo do achillovky a druhé zvonku do členka.
Trošku potrápila aj kontrola 6, kde som si nebol istý či to nebude chyták a nebude zvnútra múru a dlhšie som skúmal mapu. Na 9-tku som nezvolil najlepšiu a najkratšiu trasu a trošku viac som sa prebehol. Zvyšok bol už len o behaní, kontroly som triafal bez problémov a v záverečnom úseky chýbali sily na nejaký extra veľký šprint. Výsledný čas 20:44, strata 18 sek na Ifka, 34 sek na Jura, tretí od konca. Veľká spokojnosť.
Etapa 3: Pavlova Skala (Soroška) 7,9km, 235m:
Tretia etapa v sobotu bola asi tou najnáročnejšou. Samozrejme upršané počasie rozmočilo lesy do stavu, že asi po mesiaci sucha by nevyschli. V krasovom terén plnom skál, závrtov, strmých zrázov a blata to dalo zabrať. V tento deň navyše husto pršalo. Ja som dostal neskorý štartovný čas 166min po štarte 00 (čo bolo 9:30) takže som sa obával, že keď budem v lese dlho tak keď budem dobiehať a v cieli už nikto nebude. Hlavne som sa obával po nevydarenej štvrtkovej etape blúdenia... Rozhodol som sa ale viac venovať navigácii a lepšie si rozložiť sily.
Nakoniec z toho bol rozhodne môj najlepší výkon pretekov. Na žiadnej z 17 kontrol som nespravil výraznú chybu, aj keď som niekedy postupoval pomalšie a dôslednejšie kontroloval buzolu moje straty na najlepšieho za na kontrolách hýbali od 1-3 min pri kratších presunoch a 4-6 min pri dlhých úsekoch. Najväčšiu stratu som mal 6:34 pri presune na kontrolu 7, kde som šiel dôsledný azimut a predieral sa krovinami a určite sa to dalo obehnúť po lesných chodníkoch sprava rýchlejšie. Trochu som sa pomotal aj okolo 13-tky no správne som sa zorientoval. V závere chýbali sily na extra rýchly dobeh ale v cieli som bol za 99min 21 sek, veľmi spokojný, šťastný. V etapy tretí od konca a na Jura som stratil dokonca menej ako 3 minútky. Ifk0 trochu poblúdil a dobehol až v čase 116 min.
![]() |
| Tesne po štarte si bežíte po svoju mapu a všetko začína |
Etapa 4: Soroška 7,8km, 235m:
Na štvrtú etapu sa nastupovalo hedikepovým spôsobom, to znamená že prvý štartu pretekár, ktorý vedie celkové poradie po troch etapách a po ňom jeho konkurenti presne v takých odstupoch akú majú stratu. To znamená že sa na trati doslova naháňajú a keď niekto dobehne iného je jasné že zmazal stratu a predbehol ho. Mi traja sme mali už stratu väčšiu ako 60 min a tak sme štartovali síce v poradí Juro, Ifko a ja za sebou ale s minútovými rozostupmi. Za nami ešte ďalší pretekári v našej kategórii.
Hneď prvá kontrola bol dlhý presun, šiel som ho opatrne a nie rýchlo, dobehol som aj Ifka, ktorý sa trošku zamotal ale našiel som to. Mierne som prebehol trojku ale našťastie som namiesto behania rozmýšľal a obzrel sa okolo seba a našiel som ju.
Výraznú chybu som spravil na presune na šestku kde som bežal po ľavej strane hrebeňa (kontola bola na pravej) a tak som ju prebehol. Stretol som ale Ifka, a ten ma zorientoval. Na šestke sa motal aj Juro a toh som pre zmenu zorientoval ja :-) A tak sme od sedmičky bežali na 8-čku spolu a videl som Jurove bežecké schopnosti. Mal síce kopačky, takže do toho blata lepšiu obuv ale aj tak som jednoducho jeho tempu nestíhal.
Cestou na deviatku sa zastavujem na občerstvovačke a okrem príjmu tekutín aj nejaké výpúšťam. Dostavujú sa známky únavy po preflámovanej noci a sotva 4h spánku... Tempo pohybu zvoľňujem, strácam nejaké minútky dohľadávaním 11-tky. Z 12-tky bol pripravený dlhokánsky presun takmer cez celú mapu. Volím stratégiu návratu na širokú lesnú cestu (červená značka), kde sú dve občerstvovačky a čaká ma cca 2km behu po blatistej lesnej ceste. Sily však chýbajú a miestami aj kráčam. Na záver jeden výšľap do kopca na 13-tku a beh do cieľa. Tentoraz to nebolo pod 100 min, ale s časom 104:50 som dobehol so stratou 7 min na Ifka a 14 min na Jura. Stratil som hlavne chybou na šestke a slabým behom.
Celkové výsledky - 37,84 km za 5 dní:
![]() |
| Behajú všetci... |
Za 4 súťažné dni a jeden tréningový sme na Silici, v Rožňave a na Soroške odbehli takmer 40 lesných kilometrov v naozaj náročnom teréne.
- Fotky "Best of Karst cup 2011" od Kraja - pozrite si aký krásny je tento šport
- Stránka pretekov, výsledky atď.
Náš minisúboj dopadol podľa predopkladov, obsadili sme posledné 3 miesta v poradí: Juro (315.05 min), Ifko (330.08 min) a ja (348.07).
Bol to krásny športový zážitok a už teraz sa teším na účasť v budúcom ročníku ako aj na ďalších orientačných pretekoch. Teraz si však musím dopriať čas na regeneráciu lebo celková únava je veľká, pobolieva ľavé koleno aj členok...
Foto: Krajo - OB klub ATU
Športu zdar priatelia.
![]() |
| Trošku blata :-) |
piatok 29. júla 2011
Po prvom dni na KARST CUP-e suverénne posledný
Včera sa bežala prvá skúška na KARST CUP-e čo sú medzinárodné 4-dňové preteky v orientačnom behu v Slovenskom Krase. Štartoval som v kategórii M21 B čo je tretia najťažšia kategório v M21 (muži 21 - 35 rokov) Samozrejme po necelom pol roku trénovania OB sme si naložili riadne a dali ťažšiu kategóriu.
Bežalo sa v krasovom teréne v okolí Silickej Ľadnice, naša trať mala 7.4 km, 235 výškových metrov. Mne sa veľmi nedarilo. V Podstate som spravil dve väčšie navigačné chyby kde som s prehľadom stratil viac ako 20 min a dve menšie so stratou možno 5-10 min.
Najväčšiu blbosť som spravil pri behu na 10 kontrolu, kde som bežal dlhý presun po chodníku a minul som dôležitú odbočku, tak som sa dostal na úplne iné miesto ako som si myslel, že podľa mapy som a bolo vymaľované. Strata bola 17 min, kým som sa vymotal, zistil kde som, a musel si vybehnúť strašný kopčisko.
Ďalšiu hlúposť som spravil keď som si zabehol okľukou na 14-tku, síce som nebol stratený, vedel som kde som, ale bola to zbytočná okľuka.
Musím uznať že ma behanie stálo aj dosť síl, motal som sa v lese 2 hod a zabehol 10.6 km, teda asi o 3 viac ako bolo treba... Nebol to zrovna najvyradenejší beh a aj preto som skončil posledný v kategórii. Z chýb sa skúsim poučiť a dúfam, že mi to pôjde lepšie.
Dnes podvečer sa behá v Rožňave šprint v meste a mestských parkoch, trať je krátka ale rýchla, dúfam, že sa mi bude dariť.
Bežalo sa v krasovom teréne v okolí Silickej Ľadnice, naša trať mala 7.4 km, 235 výškových metrov. Mne sa veľmi nedarilo. V Podstate som spravil dve väčšie navigačné chyby kde som s prehľadom stratil viac ako 20 min a dve menšie so stratou možno 5-10 min.
Najväčšiu blbosť som spravil pri behu na 10 kontrolu, kde som bežal dlhý presun po chodníku a minul som dôležitú odbočku, tak som sa dostal na úplne iné miesto ako som si myslel, že podľa mapy som a bolo vymaľované. Strata bola 17 min, kým som sa vymotal, zistil kde som, a musel si vybehnúť strašný kopčisko.
Ďalšiu hlúposť som spravil keď som si zabehol okľukou na 14-tku, síce som nebol stratený, vedel som kde som, ale bola to zbytočná okľuka.
Musím uznať že ma behanie stálo aj dosť síl, motal som sa v lese 2 hod a zabehol 10.6 km, teda asi o 3 viac ako bolo treba... Nebol to zrovna najvyradenejší beh a aj preto som skončil posledný v kategórii. Z chýb sa skúsim poučiť a dúfam, že mi to pôjde lepšie.
Dnes podvečer sa behá v Rožňave šprint v meste a mestských parkoch, trať je krátka ale rýchla, dúfam, že sa mi bude dariť.
nedeľa 24. júla 2011
12. Memoriál Jána Stilla beh do vrchu - N. Lesná - Hrebienok
Ján (Johann) Still (* 26. január 1805 – † 23. január 1890, Nová Lesná) bol novolesniansky učiteľ, poľovník na kamzíky, horský vodca a prvý človek, ktorý vystúpil na Gerlachovský štít.
V roku 1834 vystúpil na Gerlachovský štít, čo sa pokladá za prvovýstup. Na tejto túre sa zúčastnil spolu so svojím švagrom Gellhofom, staviteľom z Veľkej, Martinom Urbanom Spitzkopfom, mlynárom z Novej Lesnej, a s dvoma ďalšími neznámymi lovcami kamzíkov. Keďže však v roku 1834 neexistoval nijaký spolok, ktorý by evidoval horské výstupy a na Spiši nevychádzalo žiadne periodikum, ktoré by túto udalosť zdokumentovali, tento výstup nebol nikde zaevidovaný. Je však vysoko pravdepodobné, že Ján Still bol naozaj prvolezec.
V roku 1995 bola Jánovi Stillovi pri príležitosti 680. výročia prvej písomnej zmienky o obci Nová Lesná odhalená pamätná tabuľa a na jeho počesť sa počnúc týmto rokom každoročne koná Memoriál Jána Stilla.
Zdroj: Wikipedia
Toľko trochu histórie, aby sme sa dostali do obrazu, čo, kde a prečo. Práve včera sa totiž konal znovuobnovený Memoriál Jána Stilla, ktorého som sa zúčastnil. Je to beh do kopca z jeho rodiska, z obce Nová Lesná na Hrebienok. Na trati v dĺžke 9 570m sa prekonáva prevýšenie 534m. Sám som si nebol istý, či mán nato to vybehnúť.
Do Novej Lesnej som nakoniec vyrazil sám, keďže André, Jakub ani Ifk0 akosi nemali čas a to aj vďaka tomu, že som nahovoril otca aby si spravili výlet do Tatier. Tak som mal absolútne geniálny podporný tím, odvoz autom a aj fanúšikov na trati a v cieli.
Po registrácií, ktorá trvala trochu dlhšie kvôli veľkému záujmu bežcov som sa rozcvičil a pripravil na štart, ktorý bol naplánovaný na 15:00 hod. Na závod prišli bežci z okolitých štátov, Poľska, Česka a aj Ukrajiny, bolo tu viacero bežeckých legiend ako Jozef Plachý alebo olympijský medajlista Pavol Hurajt...
Beh začal kolečkom v obci Nová Lesná, ktoré bolo tak na zahriate ako ako už býva mojím zvykom dal som ho naozaj ležernym tempom, vediac čo ma čaká. Hneď po kolečku nasledoval prvý výbeh strmým kopcom po asfaltke smerom na Smokovce a kopce v podstate už nemali ani konca. Tempo v kopcoch mi kolísalo niekde medzi 6 a 7 min/km. Na rovinatejších úsekoch som sa snažil zrýchľovať a atakovať hranicu 5 minút. Od rozbehu, kde som sa dal niekde na koniec štartovného poľa som v podstate len pomaly ale isto dobiehal a obiehal iných bežcov.
Po 5km sme dobehli do Horného Smokovca, kde sme križovali hlavnú cestu a bola tu občerstvovačka s namočenými špongiami. Iba som sa osviežil a dal sa na travez do Starého Smokovca v tempe 5 až 5:30. Potom sa už začalo stúpanie na Hrebienok, ktoré malo viac ako 3km a dôkladne preverilo odhodlanie každého bežca. Niektoré úseky naozaj strmé, iné rovnejšie (za zákrutami) Tempo podľa toho aj kolísalo od 6 až po 10 min v najstrmších úsekoch. Mal som len jeden cieľ, zabehnúť to celé a nezačať s chôdzou. Pokračoval som v dobiehaní a predbiehaní kolegov bežcov aj keď musím uznať, že zvyčajne oveľa skôr narodených ako ja.
Zaberákom hlavne na psychiku bol posledný strmý úsek pred poslednou zákrutou, keď už som jasne videl v cieľ. Ľudia ale povzbudzovali pozdĺž celej trate a aj to mi dodalo síl zabrať a na záverečnej rovinke zafinishovať, takže do cieľa dobieham dokonca v tempe pod 5 min/km. V krku úplné suchoty smäd a klasický mix pocitu víťazstva s únavou. Môj čas 01:05:48, za víťazom som zaostal 27 a pol minúty, 126 miesto v absolútnom poradí a tretí od konca v mojej kategórii :-).
Výsledková listina — trate — celkové poradie (PDF)
Oficiálna výsledková listina kategórie (PDF)
Záznam z behu: na Garmin connect
Ďalší nádherný pretek v krásnom prostredí našich hôr, ďalšie okamihy na ktoré len tak nezabudnem. Poďakovanie patrí podpornému tímu za odvoz, podporu, dokumentáciu (foto aj video) a povzbudzovanie. Zostali sme ešte aj na vyhlásenie výsledkov a okrem iného si aj vypočuli hymnu v podaní folklórneho súboru Vernár.
Dnes mám takú v pohode svalovku ale zabrať dostali hlavne lýtka. Som rád že som to zvládol no v hlave už vŕta ďalších chrobák v podobe memoriálu Jozefa Psotku, čo je tatranský horský beh/pochod v dĺžke 21km s limitom 5 hod...
V roku 1834 vystúpil na Gerlachovský štít, čo sa pokladá za prvovýstup. Na tejto túre sa zúčastnil spolu so svojím švagrom Gellhofom, staviteľom z Veľkej, Martinom Urbanom Spitzkopfom, mlynárom z Novej Lesnej, a s dvoma ďalšími neznámymi lovcami kamzíkov. Keďže však v roku 1834 neexistoval nijaký spolok, ktorý by evidoval horské výstupy a na Spiši nevychádzalo žiadne periodikum, ktoré by túto udalosť zdokumentovali, tento výstup nebol nikde zaevidovaný. Je však vysoko pravdepodobné, že Ján Still bol naozaj prvolezec.
V roku 1995 bola Jánovi Stillovi pri príležitosti 680. výročia prvej písomnej zmienky o obci Nová Lesná odhalená pamätná tabuľa a na jeho počesť sa počnúc týmto rokom každoročne koná Memoriál Jána Stilla.
Zdroj: Wikipedia
Toľko trochu histórie, aby sme sa dostali do obrazu, čo, kde a prečo. Práve včera sa totiž konal znovuobnovený Memoriál Jána Stilla, ktorého som sa zúčastnil. Je to beh do kopca z jeho rodiska, z obce Nová Lesná na Hrebienok. Na trati v dĺžke 9 570m sa prekonáva prevýšenie 534m. Sám som si nebol istý, či mán nato to vybehnúť.
![]() |
| V Novej Lesnej |
Do Novej Lesnej som nakoniec vyrazil sám, keďže André, Jakub ani Ifk0 akosi nemali čas a to aj vďaka tomu, že som nahovoril otca aby si spravili výlet do Tatier. Tak som mal absolútne geniálny podporný tím, odvoz autom a aj fanúšikov na trati a v cieli.
Po registrácií, ktorá trvala trochu dlhšie kvôli veľkému záujmu bežcov som sa rozcvičil a pripravil na štart, ktorý bol naplánovaný na 15:00 hod. Na závod prišli bežci z okolitých štátov, Poľska, Česka a aj Ukrajiny, bolo tu viacero bežeckých legiend ako Jozef Plachý alebo olympijský medajlista Pavol Hurajt...
Beh začal kolečkom v obci Nová Lesná, ktoré bolo tak na zahriate ako ako už býva mojím zvykom dal som ho naozaj ležernym tempom, vediac čo ma čaká. Hneď po kolečku nasledoval prvý výbeh strmým kopcom po asfaltke smerom na Smokovce a kopce v podstate už nemali ani konca. Tempo v kopcoch mi kolísalo niekde medzi 6 a 7 min/km. Na rovinatejších úsekoch som sa snažil zrýchľovať a atakovať hranicu 5 minút. Od rozbehu, kde som sa dal niekde na koniec štartovného poľa som v podstate len pomaly ale isto dobiehal a obiehal iných bežcov.
Po 5km sme dobehli do Horného Smokovca, kde sme križovali hlavnú cestu a bola tu občerstvovačka s namočenými špongiami. Iba som sa osviežil a dal sa na travez do Starého Smokovca v tempe 5 až 5:30. Potom sa už začalo stúpanie na Hrebienok, ktoré malo viac ako 3km a dôkladne preverilo odhodlanie každého bežca. Niektoré úseky naozaj strmé, iné rovnejšie (za zákrutami) Tempo podľa toho aj kolísalo od 6 až po 10 min v najstrmších úsekoch. Mal som len jeden cieľ, zabehnúť to celé a nezačať s chôdzou. Pokračoval som v dobiehaní a predbiehaní kolegov bežcov aj keď musím uznať, že zvyčajne oveľa skôr narodených ako ja.
Zaberákom hlavne na psychiku bol posledný strmý úsek pred poslednou zákrutou, keď už som jasne videl v cieľ. Ľudia ale povzbudzovali pozdĺž celej trate a aj to mi dodalo síl zabrať a na záverečnej rovinke zafinishovať, takže do cieľa dobieham dokonca v tempe pod 5 min/km. V krku úplné suchoty smäd a klasický mix pocitu víťazstva s únavou. Môj čas 01:05:48, za víťazom som zaostal 27 a pol minúty, 126 miesto v absolútnom poradí a tretí od konca v mojej kategórii :-).
Výsledková listina — trate — celkové poradie (PDF)
Oficiálna výsledková listina kategórie (PDF)
Záznam z behu: na Garmin connect
Ďalší nádherný pretek v krásnom prostredí našich hôr, ďalšie okamihy na ktoré len tak nezabudnem. Poďakovanie patrí podpornému tímu za odvoz, podporu, dokumentáciu (foto aj video) a povzbudzovanie. Zostali sme ešte aj na vyhlásenie výsledkov a okrem iného si aj vypočuli hymnu v podaní folklórneho súboru Vernár.
Dnes mám takú v pohode svalovku ale zabrať dostali hlavne lýtka. Som rád že som to zvládol no v hlave už vŕta ďalších chrobák v podobe memoriálu Jozefa Psotku, čo je tatranský horský beh/pochod v dĺžke 21km s limitom 5 hod...
piatok 22. júla 2011
Osobák - výbeh na Bankov
Od behu na Branisku som nebehal ani nebajkoval, mal som veľa pracovných povinností, jazdil som v rumunsku cestoval BA - KE - BA niekoľko krát... A dnes asi v snahe dohnať zmeškané som si chcel dať do tela. Vybral som sa na beh na Bankov.
Keď som to v minulosti skúsil prvý krát tak som to zabehol asi za 24 min 24 sek. Neskôr tohto roku sme to s Ifkom zabehli za cca 22 min keď sme bežali na orientačný tréning.
Napriek zvykom dať kľudnejší rozbeh som sa do toho od začiatku oprel a skúsil vybehnúť hore v čo najlepšom čase. Asi v polke začali ťažkosti, bolesť v boku a bruchu ale premohol som sa a v závere v najstrmšom úseku ešte zabral a držal tempo s cyklistom ktorý ma obehol. Bol z toho pekný čas pár sekúnd nad 20 min.
O tom že som bežal na maximum svedčia údaje o srdcovej frekvencii: priemer: 172 bpm a maximum 184bpm!!!
Hore som sa trochu vydýchal ale bez zbytočného zdržovania som sa pustil na 3km beh dole kopcom na atletickú trať. Zaujímal ma čas presne na vzdialenosť 3km keďže som to včera večer videl na Eurosporte ako to mladík zabehol za cca 7min 48 sek. On behal rovinu, ja dole z Bankova. Tu je to:
No a do tretice som mal toľko odvahy že som sa rozhodol dať ešte 5 rýchlych kôl. To už bola regulérna rovina, na atletickom kolečku. 2 km za 9min 22 sek:
Zaujímavé že vyklus, teda pohodový beh z trate domov som takto rozbehnutý nemal problém udržať v tempe 5min 17 sek. Jednoducho keď sa človek rozbehá už to ide všetko potom hladko.
Dnešný súhrn:
Keď som to v minulosti skúsil prvý krát tak som to zabehol asi za 24 min 24 sek. Neskôr tohto roku sme to s Ifkom zabehli za cca 22 min keď sme bežali na orientačný tréning.
Napriek zvykom dať kľudnejší rozbeh som sa do toho od začiatku oprel a skúsil vybehnúť hore v čo najlepšom čase. Asi v polke začali ťažkosti, bolesť v boku a bruchu ale premohol som sa a v závere v najstrmšom úseku ešte zabral a držal tempo s cyklistom ktorý ma obehol. Bol z toho pekný čas pár sekúnd nad 20 min.
O tom že som bežal na maximum svedčia údaje o srdcovej frekvencii: priemer: 172 bpm a maximum 184bpm!!!
Hore som sa trochu vydýchal ale bez zbytočného zdržovania som sa pustil na 3km beh dole kopcom na atletickú trať. Zaujímal ma čas presne na vzdialenosť 3km keďže som to včera večer videl na Eurosporte ako to mladík zabehol za cca 7min 48 sek. On behal rovinu, ja dole z Bankova. Tu je to:
No a do tretice som mal toľko odvahy že som sa rozhodol dať ešte 5 rýchlych kôl. To už bola regulérna rovina, na atletickom kolečku. 2 km za 9min 22 sek:
Zaujímavé že vyklus, teda pohodový beh z trate domov som takto rozbehnutý nemal problém udržať v tempe 5min 17 sek. Jednoducho keď sa človek rozbehá už to ide všetko potom hladko.
Dnešný súhrn:
- 9.21 km
- 47:31 min
- Priemerně tempo: 0:05:09
- Priem ST: 169
- Max ST: 184 - beh hore kopcom
pondelok 11. júla 2011
2. Širocká trinástka „beh vidiacich srdcom“, alebo vybehni si na Branisko
Týždeň po Prešove ďalší pretek, znovu do kopca tentokrát na asfalte.
Tentokrát malo behanie aj iný zmysel. 3 EUR zo štartovného šli formou zbierky pre jednoročnú chorú Tamarku a pre ňu sme aj bežali. Okrem toho sa behu zúčastnil aj nevidiaci bežec, ktorý ma so sebou svojho "vodiča" Chvíľu som bežal s nimi a naozaj klobúk dole pred takým výkonom...
Ja som na beh prišiel na motorke z Ružomberka, kde som bol u kamošky na Garden párty. V sobotu som si dal 4h výstup na kopec Ostrá, nad dedinkou Hubová. Trošku sme aj prebehli ale inak to bol fakt strmý výšľap. Potom večerná zábava, trochu Slivovice, spievanie s gitarou a pohodička... No ráno sa mi ťažko vstávalo veru.
Na motoreste Branisko asi v polke stúpania sme sa stretli s Andrem a jeho Zuzka nám spravila niekoľko fotiek. Odštartovali nás 14:30. Bežalo sa najprv na vrchol Braniska kde bola otočka. Nasadil som pohodové tempo lebo kopce mi až tak nejdú a Andre mi ušiel asi 50-100m a ja som sa pohyboval medzi poslednými bežcami z cca 65 zúčastnených.
Po otočke som sa najprv trochu vydýchal a potom som sa rozbehol a začal predbiehať. Nebežal som dole nijako divoko, stále som cítil, že som po neprespanej noci s nejakou to slivkou vypitou a bál som sa kŕčov. Nieje to najzodpovednejšia príprava uznávam...
Na prvej občerstvovačke si beriem fľašu vody a postupne popíjam. dedina Široké je dole pod Braniskom a naozaj v nedohľadne. Asi na ôsmom kilometri stretávam oproti najrýchlejšieho bežca, ktorý už beží späť. Beží sa až úplne dole do dediny, strmým kopcom so 14% klesaním. Ľudia perfektne povzbudzujú, po otočke však treba ten kopčisko vybehnúť hore. Asi v polovici prechádzam do rýchlej chôdze, ale rozhodnutý už viac nechodiť. Ten kopec 14% bol naozaj extrém. Ale aspoň som stretol Andreho, mal náskok asi tak minútu-dve a vyzeral v tom kopci strašne unavene...
Vychádza mi to, tých asi 5 km do kopca bežím celý čas, dokonca v tempe okolo 6 min, v najstrmších úsekoch 7 min/km. A obieham viacero bežcov, ktorý to asi prepálili. Na druhej občerstvovačke už ani neberiem vodu, napil som sa dole na otočke a vylial na seba zvyšok fľaše.
Inak počasie dalo riadne zabrať, celý deň horúčava okolo 30 stupňov, našťastie počas behu aspoň slnko zašlo za mraky no bolo teplo a dusno.
Do cieľa dobieham, povzbudzovaný divákmi dokonca zrýchľujem a finishujem. Konečne :-)
Dobehol som nakoniec tretí od konca (1:23:51) v kategórii Muži do 39 rokov. André bol o dve min rýchlejší (1:21:17) a o tri miesta predo mnou.
A este dve foto z Trate od Petra Buca:
Tentokrát malo behanie aj iný zmysel. 3 EUR zo štartovného šli formou zbierky pre jednoročnú chorú Tamarku a pre ňu sme aj bežali. Okrem toho sa behu zúčastnil aj nevidiaci bežec, ktorý ma so sebou svojho "vodiča" Chvíľu som bežal s nimi a naozaj klobúk dole pred takým výkonom...
Ja som na beh prišiel na motorke z Ružomberka, kde som bol u kamošky na Garden párty. V sobotu som si dal 4h výstup na kopec Ostrá, nad dedinkou Hubová. Trošku sme aj prebehli ale inak to bol fakt strmý výšľap. Potom večerná zábava, trochu Slivovice, spievanie s gitarou a pohodička... No ráno sa mi ťažko vstávalo veru.
| Tesne pod vrcholom Ostrej |
![]() |
| Odštartované |
Po otočke som sa najprv trochu vydýchal a potom som sa rozbehol a začal predbiehať. Nebežal som dole nijako divoko, stále som cítil, že som po neprespanej noci s nejakou to slivkou vypitou a bál som sa kŕčov. Nieje to najzodpovednejšia príprava uznávam...
Na prvej občerstvovačke si beriem fľašu vody a postupne popíjam. dedina Široké je dole pod Braniskom a naozaj v nedohľadne. Asi na ôsmom kilometri stretávam oproti najrýchlejšieho bežca, ktorý už beží späť. Beží sa až úplne dole do dediny, strmým kopcom so 14% klesaním. Ľudia perfektne povzbudzujú, po otočke však treba ten kopčisko vybehnúť hore. Asi v polovici prechádzam do rýchlej chôdze, ale rozhodnutý už viac nechodiť. Ten kopec 14% bol naozaj extrém. Ale aspoň som stretol Andreho, mal náskok asi tak minútu-dve a vyzeral v tom kopci strašne unavene...
![]() |
| André v cieli |
Vychádza mi to, tých asi 5 km do kopca bežím celý čas, dokonca v tempe okolo 6 min, v najstrmších úsekoch 7 min/km. A obieham viacero bežcov, ktorý to asi prepálili. Na druhej občerstvovačke už ani neberiem vodu, napil som sa dole na otočke a vylial na seba zvyšok fľaše.
Inak počasie dalo riadne zabrať, celý deň horúčava okolo 30 stupňov, našťastie počas behu aspoň slnko zašlo za mraky no bolo teplo a dusno.
![]() |
| Konečne v cieli |
![]() |
| Šťastný v cieli, bola to makačka |
A este dve foto z Trate od Petra Buca:
| Andre |
| Awia |
nedeľa 3. júla 2011
V. Prešovská horská pätnástka
Dnes, keďže som nešiel do Rumunska som mal možnosť zabehnúť si pekný horský beh: V. Prešovská horská pätnástka. Beží sa z mesta, poza Kalváriu na vrchol Chvalabohu, potom dole na Kvašne vody a druhým stúpaním znovu na chvalabohu a do mesta.
Kvôli dažďom aj drif súťaži v PO bola trať trochu upravená. Väččina trate sa šla v lese, bolo dosť blata, na niektorých úsekoch doslova kĺzačka ale inak to bolo v pohode. Lesné tenisky boli dobrou voľbou. Na trati sme sa stretli celá partia, čo sme spolu bežali Maratónsku štafetu, takže ja, Ifko, André aj Jakub.
Pekný horský beh, prvé stúpanie bolo náročné a dosť dlhé, odkráčal som v rýchlom tempe 200 strmých metrov pod vrcholom. Dole kopcom to šlo dobre, od Kvašných vôd som nasadil na rovinke pekné tempo pod 5 min.
V druhom stúpaní som šetril sily, nevedel som čo má čaká, nakoniec to nebolo až také strmé a dlhé, odkráčal som len 100m.
Do cieľa som letel pod 5 min celých 5km, dole kopcom aj potom na rovinine vrátane pekného finishu. Max spokojnosť.
Do cieľa som dobehol v čase 1h 22min. Bolo to jednu minutku za Ifkom a 5 min za Jakubom. André dobehol chvíľu po mne keď mal problémy s otlakom na nohe a v poslednom úseku bojoval.
Pekný beh, dobré počasie (chladno a pod mrakom), pekná lesná trať, tričko, medajla, gulášik, občerstvenie. Proste parádička, vďaka chalani!
Kvôli dažďom aj drif súťaži v PO bola trať trochu upravená. Väččina trate sa šla v lese, bolo dosť blata, na niektorých úsekoch doslova kĺzačka ale inak to bolo v pohode. Lesné tenisky boli dobrou voľbou. Na trati sme sa stretli celá partia, čo sme spolu bežali Maratónsku štafetu, takže ja, Ifko, André aj Jakub.
![]() |
| Rozbehanie na trati pred štartom |
Pekný horský beh, prvé stúpanie bolo náročné a dosť dlhé, odkráčal som v rýchlom tempe 200 strmých metrov pod vrcholom. Dole kopcom to šlo dobre, od Kvašných vôd som nasadil na rovinke pekné tempo pod 5 min.
V druhom stúpaní som šetril sily, nevedel som čo má čaká, nakoniec to nebolo až také strmé a dlhé, odkráčal som len 100m.
Do cieľa som letel pod 5 min celých 5km, dole kopcom aj potom na rovinine vrátane pekného finishu. Max spokojnosť.
| Čas: | 01:22:21 |
| Vzdialenosť: | 13,35 km |
| Nárast výšky: | 395 m |
| Priem. tempo: | 06:10 min/km |
| Avg Moving Pace: | 06:03 min/km |
| Najlepšie tempo: | 03:24 min/km |
| Nárast výšky: | 395 m |
| Zníženie výšky: | 394 m |
| Min. výška: | 241 m |
| Max. výška: | 493 m |
| Priem. ST: | 160 úderov/min. |
| Max. ST: | 176 úderov/min. |
Do cieľa som dobehol v čase 1h 22min. Bolo to jednu minutku za Ifkom a 5 min za Jakubom. André dobehol chvíľu po mne keď mal problémy s otlakom na nohe a v poslednom úseku bojoval.
![]() |
| Zľava: Ifk0, Awia, André, Jakub |
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)





















