Dokáže motorkár, cyklista aj utekať?
Mesiac pred Maratónom 2010 som prihlásil našu štafetu... Dá sa to zvládnuť? Uvidíme :-) Ukázalo sa že sa to zvládnuť dá. A okrem toho sa ukázalo, že sa behanie stalo mojou záľubou :-)
Keď niekde som rád využijem príležitosť pozrieť si okolie, ideálne to skombinujem aj s behom... Beh je to potom taký turistický, prerušený fotením či kochaním sa... Takže taký intervalový tréning... Teraz som bol na návšteve u rodiny v Bodíkoch a ráno som si šiel zabehať, bolo krásne počasie, na november aj poriadne teplo, nasmeroval som si to najprv cez Dunajské Luhy až ku korytu starého Dunaja.
Dobehol som k starému korytu Dunaja ale bol ešte ďaleko - v nedohľadne, tak som bežal Ďalej dole prúdom...
Vzadu koryto Dunaja
Neskôr som sa ale dostal bližšie a cez kriaky som sa dostal až na breh Dunaja. Na druhom brehu už Maďarsko.
Dunaj
Potom som musel už pomaly pomýšľať na návrat a tak popri Dunaji som došiel až na červenú turistickú značku.
Potom po značke, tu ma trochu zaskočil prvý "brod" asi bola výška hladiny trochu vyššia tak som musel prejsť po betóne po ktorom tiekol relatívne silný prúd vody trochu nad členky. Podklad ale šmykľavý od vodných rastlín.
Brod
Takéto brody boli asi ešte dva, ale bolo to v pohode, dokonca ma prekvapila voda, Že nebola ani moc studená.
Potom som dobehol na asfaltovú hrádzu, v pozadí kanál Gabčíkovskej elektrárne. Tu už nebolo čo obzerať, nahodil som si tempo 4:30 a dobehol do Bodíkov. Za cca hodinku 10,85 km... Pekný ranný beh... Luhy sú zaujímavé a je tam mnoho zákutí. V lete predpokladám Že tam je aj oveľa živšie, množstvo vtákov... Ja som videl len jednú labuť.
Po deviatich rokoch už je to hádam tradícia. Každý rok bolo niečo inak, iná zostava, iná forma, niekedy na biku, inokedy pešo, behom, dokonca v noci. Tohto roku to padlo na 28. 10. Počasie sa ukázalo OK, čo znamená že pravdepodobnosť dažďa bola minimálna a zima na vrchole slušná.
Ráno po pár krátkych telefonátoch sme to rozbehli a o 9h sa stretli pri koniarni: Ja, Adam, Naťa a Matej. A vyrazili smerom na Zlatú Idku po asfalte.
Hyľovský kopec
Raňajky v Mexiku to je už klasika. :-)
Mexico
Cestou do Zlatej Idky volá Ifko, že príde a pôjde hore pešo a tak s Adamom stojíme v krčme a zaČali sme výletovať. Rum s čajom sa hodil k vonkajšej teplote. Obehli nás Naťa s Matejom a ako sa ukázalo tak aj Ifko. Bol už v polke kopca keď mi sme boli dole na parkovisku. Proste Čaj bol priliš horúci.
Nový asfalt na Kojšu
Adam sa v kopci pustil stíhať Naťu tak som si krútil hore celkom sám. Ifko volal že už je hore tak som do toho v závere udrel a za 15 min už sme sa na vrchole všetci stretli.
Zápi do vrcholovej knihy netradične početný, najčastejšie sme tu boli len dvaja :-) Hore poriadna zima ako býva zvykom asi 2 stupne a vetrisko. Zapaľovač zmrnutý asi tak ako prsty na mojich nohách. Bol problém sviečku zapáliť... Pár fotiek, výhľad taký oblačný, z neba ale nepadla jediná kvapka.
Zápis do vrcholovej knihy
Dušičky
Tu sme sa rozdelili a aj som závidel Ifkovi že nejde domov bikom ale po svojich. Bolo fakt zima a to je na biku trochu boj, hlavne dole kopcom. Navyše bufet na Erike nás potešil tým že bol zatvorený. Tak sme sa tam iba v závetrí prezliekli a vydali sa na cestu lesom po červenej.
Cestou na Tisícovku sme stretly zablúdeného Huskyho a takto nám "zaspieval"
Ešte pred Lajoškou som stihol utrhnúť ventil na duši, jednoducho som zabral v hlbokom lísti do ktorého som nabehol a zrazu rana a prázdne koleso.
Zlomený ventil... Nechápem ako sa to dá
Dušu som vymenil dorazili sme na Lajošku, dali si kapustovú polievku, pivko, zahrali Človeče... Proste výletná pohodička. Ako sme zišli nižšie už sa oteplilo a bolo to fajn.
Človeče...
Na Lajoške
Matej ešte na chate zabudol ruksak tak sa vracal, zatiaľ sme s Adamom stihli jednu plzeň aj na Jahodnej...
No a tak sa v pohode a za svetla skončil 9-ty ročník Halloweenskej Kojšovky... Teda v tomto prípade aspoň jeho prvá polovica, pretoŽe to nebol koniec...
Večer o 21h sedím v aute a vyrážame do Zlatej Idky znovu. Ifko má mobil vypnutý, Harly nechce ísť, brat sa neozval tak len dvaja. Pred dvoma rokmi sme šli totiž na nočný výstup a bola to sranda, tak som sa rozhodol si to zapáknuť. A navyše nikdy som tam nebol 2x za jeden deň. Tak prečo nie :-)
Oddych na lanovke, nenechajte sa zmiasť už dávno sa nehýbala...
Pohodové tempo, po modrej, potom po zjazdovke pri svite čelovky. Prekvapivo svieti aj mesiac, hviezdy, všade ticho, sem tam nejaká zver kdesi zašramotí. Hore ideme okolo mierových stĺpov. Na vrchol pod nulou, vietor, sotva sa darí sviečku zapáliť. Nočný výhľad je úplne iný... len na svetlá miest...
Doplnený zápis do vrcholovej knihy
Z vrcholu nás tradične vyháňa zima a vietor. Dole je príjemnejšie, na Golgote sedíme a pijeme čaj. Pri vypnutých čelovkách... Nočný výstup má svoje čaro... Isto nebol posledný...
O rok to bude 10. ročník, ak chceš kľudne sa pridaj.
