Kto ma trochu pozná vie že behy zvyčajne nevyhrávam. Ôsmy máj 2017 ale toto zmenil. A nepomohlo tomu ani tradičné “Každému víťazovi vymyslíme kategóriu“ ;-)
Ako nato? Stačí o behu nikomu nepovedať ;-)
No
ale to preháňam, nebolo to celkom tak. Beh vznikol v hlavách niektorých
starostov obcí v Slanských vrchoch a mňa oslovil kamarát Fero aby som
pomohol s priebehom, propozíciami, propagáciou a časomierou. Postupne sa
ale rozhodli v nultom ročníku zrušiť pretekársku štafetu a zorganizovať
len štafetu bežcov medzi zúčastnenými obcami. A tak som pozval iba
svojich známych aby si prišli zabehať - voľne, bez merania a
vyhodnocovania trasu dlhú 33km, po kopcovitých cestách.
 |
| Pred štartom - obec Lesíček |
Nakoniec to dopadlo tak, že náš klub bol na pretekoch v BA, niekto nemal čas, alebo sa mu zdala trať dlhá a ozval sa mi len dlhoročný kamarát André, ktorého v poslednom čase vidím tak raz do roka ;-) Hoci sa behu samotného zúčastnila tak stovka bežcov už na štarte sme vytušili ze celú trasu asi behať nebudú a využijú zberný autobus. Nakoniec sa ale našli aj ďalší vytrvalci… To ale predbieham.
Štart bol v obci Lesíček. Ak nevieš pogúúgli ale prd ti to bude platné keď neuvidíš to prostredie ;-) Po príhovore sa odpálila raketa z ohňostroja a bežec so štafetovým kolíkom s prvou zastávkou ako prvý vybehol na trať. A za ním kopa detí, mládeže a rodičov. Ako posledný sme odštartovali aj mi.
 |
| Štart |
 |
| Štartovacia raketa |
Trasa začala veľmi optimisticky, z kopca a také sme nasadili aj tempo až sme sa museli krotiť. Po 2-3 km bolo ale po zábave a začal prvý kopec do Žehne. Na moje prekvapenie to nebolo nič hrozné. Tu sme už obehli štafetu mieru ktorá sa preskupovala a za potlesku pokračovali ďalej sólo.
 |
| Štafeta beží do prvej odovzdávky |
Ako inak hore kopcom smer Abramovce, Kokošovce. Trasa tu rýchlo ubiehala, tieto obce sú relatívne blízko pri sebe. Tu nás aj dobehlo auto organizátora s majákom a mi sme prvý krát v živote (a asi aj posledný) zažili pocit bežcov na čele ;-)
 |
| A mi bežíme svoje sólo... |
V Kokošovciach sme sa po prvý raz občerstvili a napili vody pričom nás obehol mladý vytrvalec. Tu začalo stúpanie okolo Sigordu hore až do Zlatej Bane. Ako ste správne postrehli tento beh je hodne kopcovitý, rovina je tu len omylom, takže pekne hore a dole ako na horskej dráhe ;-)
 |
| Odovzdávka štafety |
V tiahlom stúpaní sme postupne dobehli mladého vytrvalca. Tak 10-12 rokov a po cca 12 km sa s ním dali do reči. V tomto veku asi nie je dobrý nápad behať celú trasu a asi ani nie v futbalových teniskách. Chalan ale klobúk dole, bol nesmierne odhodlaný. Keď nás neskôr opäť dobehol organizátor dali sme si prestávku na vodu a iné “povinnosti” mladík už krývajúc nastúpil do auta a nás obehol ďalší bežec.
 |
| Zlatá Baňa očakáva prvých bežcov |
Stúpanie do Zlatej bane však nemalo konca kraja. Dobehli sme ho a dali sa s ním do reči. Rozhodol sa tiež dať celú trasu, šiel si svoje tempo tak sme ho zbytočne nehecovali.
 |
| Dobiehame do Zlatej Bane k fantastickému občerstveniu |
V Zlatej Bani čakalo veľké prekvapko! Ženy v krojoch, stôl plný dobrôt, domáca slaninka, klobásky, chlieb s masťou a oškvarkami, domáce koláče a pre nebežcov dokonca i poldeci. Ej veru sme sa zdržali a dobre posilnili pred strmým stúpaním ktoré je na konci dediny. Atmosféra úžasná!
Za Zlatou Baňou začal najdlhší úsek bez obce a zároveň asi aj najkrajší. Po strom stúpaní sa objavil výhľad na Dubník a vysielač. Tu sme sa i zastavili a spravili selfie.
 |
| Výhľad na Dubník a vysielač nad Zlatou Baňou |
Trasa sa ďalej vlnila, postupne sme prebehli pod vysielač a začalo klesanie do Červenice. Netreba sa ale moc tešiť klesanie vie dať bežcovi poriadne zabrať. Aj tu nás sprevádzalo auto organizátora s vodou.
 |
| Klesáme do Červenice za org autom |
V Červenici sme sa nezastavili ale pokračovali ďalej. Dĺžku polmaratónu a tie kopce už sme začínali v nohách cítiť. Do Lúčiny to bolo ako inak do kopca. ;-) Občerstvovačka tu ešte ani nebola nachystaná no dali nám hneď vody a vydali sme sa na posledný úsek cez dva kopčeky do Tuhriny.
 |
| Červenica |
 |
| Štafeta beží do Lúčiny |
Tu nás v kopci povzbudili cyklisti no a neboli by sme to my aby sme sa v poslednom stúpaní nehecli a nezačali súperiť ;-) Zbeh do obce bol už riadna divočina a finiš doslova šprintom ako na olympiáde. Akurát nebolo obecenstvo. Mi sme si to neskutočne užili a overili sme na vlastnej koži amatérskeho vytrvalca, že táto trať by sa mohla behať aj celá… Ale aj ako štafeta dvojíc.
 |
| Štafeta na klesaní do Tuhriny |
Obec Tuhrina bola cieľová, štafeta tu položila posledný veniec k vojnovému pamätníku a na všetkých čakal guláš a kofola ba i kávička
Odchádzal som s pocitom, že v tomto krásnom regióne dnes vznikla nová tradícia - beh ktorý si pripomína dôležitý deň ukončenia druhej svetovej vojny a to peknou športovou myšlienkou na nádhernej asfaltovej ale aj náročnej trase.
Dúfam že o rok pre vás bežcov na tejto trati pripravíme aj preteky so všetkým čo to obnáša.
 |
| Cieľ Tuhrina |
