Nedeľný dlhý beh. Začalo to dosť nevinne, keď som si už myslel že vybehneme autom na Jahodnú a tam sa prebehneme a počkáme na bežcov z klubu, ktorí pobežia z mesta tak sa to otočolo. Naložil som svoje veci do kemovho auta a vybehol priamo z mesta.
Už na začiatku sa ukázalo, že to bude ťažké. Tomáš, Katka a Janko behajú o niekoľko tried inde ako ja a tak už na prvých km mám problém sa držať. Keď do toho prišlo stúpanie bol som v pr... Ved viete kde... :-)
Zmizli z dohľadu, potom som nevedel kadiaľ šli. Šiel som krížom cez les hore k chatkám, zbehol zas dole na chodník a vytiahol telefón. Kemo si však nechal telefón doma tak som nemal komu oznámiť nech na mňa nečakajú. A tak bežím ďalej po tom chodíku smerom na Alpinku po pravej strane doliny. Kedysi dávno som tadiaľ bikoval a vedel som že na konci je skala, kde sa dalo zísť dole. Nakoniec som tam našiel chodík aj smerom hore čo by mohlo smerovať +- na Hrešnú. Pustil som sa teda hore.
Vybehol som k chatám, na lúku, popod el. vedenie a tušil smer. Neskôr som sa napojil na Červenú a tam som to už poznal. Stúpanie je v podstate súvislé, ale aspoň som sa už rozbehol a chytil svoje ( =pomalé :-) ) tempo. Keď sa v diaľke objavil bežec. Spoznal som Tomáša. Chudák bežal mi naproti. Povedal som mu nech ma nečakajú, že si trasu skrátim, zbehnem na Alpinku a keď tak ma cestou autom vyzdvihnú. Na beh s nimi proste nemám.
Tomáša som mal na dohľad až ku Krížu nad Kavečanmi. Potom v tom ďalšom kopci (Hŕbok) mi už zmizol. Na Hrešnú som dobehol a nebolo tam nikoho. Po pohľade na mapu som sa rozhodol bežať ešte ďalej po bežkárskej trase a zbehnúť dole k Diane.
Bežkárska trasa má pár kopcov. Sú rovnako hnusne strmé ako na bežkách. Na Jánošovej lúke zbieham konečne dole do doliny. Cesta sem tam namrznutá, pár krát ma šmyklo a popadané stromy. Ale aspoň v smere gravitácie..
Od Diany už to je beh po asfalte - okolo golfového Ihriska. Po 2h10 min behu som na Alpinke na hlavnej ceste. Kemo odhadoval, že za2h by mali byť mladí hore na Jahodnej tak dúfam, že ma cestou vyzdvihnú. Je ale zima tak nestrácam čas a bežím do KE po ceste. Nakoniec som to dobehol až do Unima, kde nebolo nikoho takže až domov. Ako sa ukázalo dodatočne, trvalo im to dlhšie (a to sa vôbec nečudujem) a preto sme sa nestretli.
Dobehol som hladný ako vlk, nečakal som takmer 3h beh a takmer 24km. Ale stálo to zato...
Už na začiatku sa ukázalo, že to bude ťažké. Tomáš, Katka a Janko behajú o niekoľko tried inde ako ja a tak už na prvých km mám problém sa držať. Keď do toho prišlo stúpanie bol som v pr... Ved viete kde... :-)
Zmizli z dohľadu, potom som nevedel kadiaľ šli. Šiel som krížom cez les hore k chatkám, zbehol zas dole na chodník a vytiahol telefón. Kemo si však nechal telefón doma tak som nemal komu oznámiť nech na mňa nečakajú. A tak bežím ďalej po tom chodíku smerom na Alpinku po pravej strane doliny. Kedysi dávno som tadiaľ bikoval a vedel som že na konci je skala, kde sa dalo zísť dole. Nakoniec som tam našiel chodík aj smerom hore čo by mohlo smerovať +- na Hrešnú. Pustil som sa teda hore.
S narastajúcou výškou sa objavila aj námraza na stromoch |
Tomáša som mal na dohľad až ku Krížu nad Kavečanmi. Potom v tom ďalšom kopci (Hŕbok) mi už zmizol. Na Hrešnú som dobehol a nebolo tam nikoho. Po pohľade na mapu som sa rozhodol bežať ešte ďalej po bežkárskej trase a zbehnúť dole k Diane.
Bežkárska trasa má pár kopcov. Sú rovnako hnusne strmé ako na bežkách. Na Jánošovej lúke zbieham konečne dole do doliny. Cesta sem tam namrznutá, pár krát ma šmyklo a popadané stromy. Ale aspoň v smere gravitácie..
Chata Hrešná |
Dobehol som hladný ako vlk, nečakal som takmer 3h beh a takmer 24km. Ale stálo to zato...
Na lyžovačku je ešte skoro |