Krátke zamyslenie o živote, zdraví, podnikaní a prioritách... Stojí nám to zato???
Je to mesiac, čo ma poobede začala bolieť hlava a akosi ma prestal počúvať zrak. Smerom doľava som prestával vidieť až som videl tmu... Ale oči to neboli. OK, OK makal som za počítačom dve noci, som unavený šiel som domov, napil sa vody chvíľu poležal a zdalo sa mi že mi je lepšie. Šiel som si dokonca zabehať čo je môj spôsob relaxu...
Ráno som videl veľmi zle, práca s počítačom vylúčená, začal som mať strach. Nebudem to naťahovať, siel som k lekárovi, niekoľko vyšetrení, oddych relax a výstraha, že ak sa to nezlepší tak do nemocnice. Tam som šiel nakoniec až po 6. dňoch a výsledok zaskočil nielen mňa ale aj lekárov. CT ukázalo že som prekonal mozgový infarkt, ľudovo porážku. Zrazenina krvi si to namierila do nejakej cievy v mozgu, ktorú zapchala a nedokrvená časť mozgu jednoducho odumrela. Postihlo to môj zrak, ale mohlo byť aj horšie, cez ochrnutie končatín, polky tela či aj...
V nemocnici som mal dosť času porozmýšľať o veciach. Ležal som na neurológií a všetci pacienti mali minimálne dvojnásobok môjho veku. Keď sa mi neskôr zrak zlepšil mohol som si prečítať tento článok, ktorý napísala prednostka neurologického oddelenia kde som ležal:
Odborníčka varuje: Ignorovanie príznakov náhlej cievnej mozgovej príhody má fatálne následky
Cievna mozgová príhoda (mozgový infarkt) je po nádorových ochoreniach a infarkte myokardu treťou najčastejšou príčinou smrti vo svete aj u nás.
V behaní platí také pravidlo, pravdepodobne je to niekoho výrok: Šampiónom nie je ten čo vie veľa trénovať, ale ten čo vie regenerovať. Asi si budem musieť z tohto zobrať čosi do života.
Podnikám už takmer 10 rokov a to v segmete, ktorý nie je až taký lukratívny, ale je to srdcovka. Som však už unavený a frustrovaný. Je demotivújúce dnes žiť a podnikať keď:
SEBAREFLEXIA: Nechcem aby text vyznel v tom zmysle, že celý svet je zlý len ja som "lietadlo." Každý máme svoje chyby a ja nie som výnimkou. Tiež som určite niečo sľúbil a nesplnil, spravil neskoro, odflákol a na veľa vecí zabudol... atď... Neobviňujem nikoho z ničoho, človek sám riadi svoj život.
Dostal som od života varovanie. Môj vlastný organizmus mi poslal výstrahu, zatiahol ručnú brzdu a som zato vďačný. Aj keď v tejto chvíli netuším čo bolo príčinou a na vyšetrenie srdca idem v pondelok zmeny som už spravil. Pobyt v nemocnici prišiel priamo pred výstavou a naučil ma, že tie pracovné veci nie sú až také dôležité ako som si myslel. Že veci sa dajú zvládnuť aj inak a nepodstatné veci vypustiť. Že nestojí zato sa naťahovať vo virtuálnom svete s ľudmi ktorí zato nestoja.. Je toho veľa. Spravil som základné zmeny, prísne sledujem a dodržiavam pitný režim, pravidelne sa snažím jesť, rozdelil som čas na pracovnú dobu a čas na relax, a postupne som obnovil behanie a venujem sa veciam ktoré mi robia radosť.
Ani celkom neviem načo som tento článok písal... Ak si ho dočítal až sem tak ti Ďakujem. Dúfam že to nebola strata času. Myslím si, že v dnešnej dobe možno mnoho mladých ľudí žije podobne ako ja keď to bude pre nich "virtuálnou ručnou brzdou" budem len rád. Ak aj nie článok, ktorý som nalinkoval by si mal prečítať každý lebo môže pomôcť nielen vám ale aj vašim známym a rodičom, ak príznaky porážky spozorujete vy včas môžete im zachrániť život alebo zdravie.
Verím, že keď budem mať 66, budem stále behať, preveziem sa na motorke a večer si pri pohári červeného vína s deťmi prečítam s nostalgiou tento článok. Toto je môj cieľ...
 |
| Google spravil takúto koláž z 2013 a teraz mi prišla vhod :-) |
Ráno som videl veľmi zle, práca s počítačom vylúčená, začal som mať strach. Nebudem to naťahovať, siel som k lekárovi, niekoľko vyšetrení, oddych relax a výstraha, že ak sa to nezlepší tak do nemocnice. Tam som šiel nakoniec až po 6. dňoch a výsledok zaskočil nielen mňa ale aj lekárov. CT ukázalo že som prekonal mozgový infarkt, ľudovo porážku. Zrazenina krvi si to namierila do nejakej cievy v mozgu, ktorú zapchala a nedokrvená časť mozgu jednoducho odumrela. Postihlo to môj zrak, ale mohlo byť aj horšie, cez ochrnutie končatín, polky tela či aj...
V nemocnici som mal dosť času porozmýšľať o veciach. Ležal som na neurológií a všetci pacienti mali minimálne dvojnásobok môjho veku. Keď sa mi neskôr zrak zlepšil mohol som si prečítať tento článok, ktorý napísala prednostka neurologického oddelenia kde som ležal:
Odborníčka varuje: Ignorovanie príznakov náhlej cievnej mozgovej príhody má fatálne následky
Cievna mozgová príhoda (mozgový infarkt) je po nádorových ochoreniach a infarkte myokardu treťou najčastejšou príčinou smrti vo svete aj u nás.
- Mám 33 rokov a nemám žiadne vážne zdravotné problémy
- Nefajčím, viem čo je to cigareta dal som si príležitostne, na cestách a pod ale nefajčím
- Nepijem - viete ako to je mám rád pivo dám si rád sem tam jedno dve, či pohár vína s priateľkou. No a úprimne sú aj výminky raz za čas nejaký ten RESET, zvyčajne toho typu že to ráno ľutujete... poznáte to...
- Mám ideálny krvný tlak, žiadne problémy, som pravidelným darcom krvi a doštičiek
- Behám a trénujem, na jeseň som zabehol svoj prvý maratón
- Žijem zdravo? No tu rezervy sú, hlavne v strave, pravidelnosti, tekutinách a spánku
- Podnikám ... a tu je asi základ problémov. Neviditeľný zabiják stres.
V behaní platí také pravidlo, pravdepodobne je to niekoho výrok: Šampiónom nie je ten čo vie veľa trénovať, ale ten čo vie regenerovať. Asi si budem musieť z tohto zobrať čosi do života.
Podnikám už takmer 10 rokov a to v segmete, ktorý nie je až taký lukratívny, ale je to srdcovka. Som však už unavený a frustrovaný. Je demotivújúce dnes žiť a podnikať keď:
- Zistíte že slušným správaním a korektným prístupom sa nikam nedostanete
- Keď dohoda a chlapské slovo ani neexistuje
- Keď zistíte že frajer je ten kto vybabral zo systémom, okradol štát, poisťovňu či inú firmu a ešte sa tým pochváli a dostane sa mu potľapkania po pleci...
- Keď zistíte že fakt že vy si plníte svoje záväzky na 100% neznamená že sa vám to aj vráti
- Keď zistíte že sú ľudia, ktorý podnikajú vyslovene systémom "VYJEBEM s KAŽDÝM". Samozrejme s každým len raz, ale veď firiem je tu veľa
- Za tie roky sú to tisíce EUR (mohol by som si za tie peniaze kúpiť nové malé auto či slušnú motorku), ktoré som zdanil (niektoré 2x: DPH a potom daň z príjmu) a peniaze nikdy nevidel. Nielen že svoje peniaze nemáte, ešte zaplatíte z toho daň, a navyše dlžník si ju nárokuje. V pluse je teda dlžník a štát.
- Keď zistíte že s tým nič nespravíte lebo vysúdiť tu pohľadávky vo výške do 500 EUR sa neoplatí ani začať...
- Zverejniť mená nekorektných obchodných partnerov vám táto krajina neumožní
- Ľudia už nepoznajú slušnosť a zodpovedný prístup
- S podobnými problémami bojujú všetci ja viem...
- A potom máte popri tomto všetkom žiť, podnikať a nemať stres :-)
SEBAREFLEXIA: Nechcem aby text vyznel v tom zmysle, že celý svet je zlý len ja som "lietadlo." Každý máme svoje chyby a ja nie som výnimkou. Tiež som určite niečo sľúbil a nesplnil, spravil neskoro, odflákol a na veľa vecí zabudol... atď... Neobviňujem nikoho z ničoho, človek sám riadi svoj život.
Dostal som od života varovanie. Môj vlastný organizmus mi poslal výstrahu, zatiahol ručnú brzdu a som zato vďačný. Aj keď v tejto chvíli netuším čo bolo príčinou a na vyšetrenie srdca idem v pondelok zmeny som už spravil. Pobyt v nemocnici prišiel priamo pred výstavou a naučil ma, že tie pracovné veci nie sú až také dôležité ako som si myslel. Že veci sa dajú zvládnuť aj inak a nepodstatné veci vypustiť. Že nestojí zato sa naťahovať vo virtuálnom svete s ľudmi ktorí zato nestoja.. Je toho veľa. Spravil som základné zmeny, prísne sledujem a dodržiavam pitný režim, pravidelne sa snažím jesť, rozdelil som čas na pracovnú dobu a čas na relax, a postupne som obnovil behanie a venujem sa veciam ktoré mi robia radosť.
Ani celkom neviem načo som tento článok písal... Ak si ho dočítal až sem tak ti Ďakujem. Dúfam že to nebola strata času. Myslím si, že v dnešnej dobe možno mnoho mladých ľudí žije podobne ako ja keď to bude pre nich "virtuálnou ručnou brzdou" budem len rád. Ak aj nie článok, ktorý som nalinkoval by si mal prečítať každý lebo môže pomôcť nielen vám ale aj vašim známym a rodičom, ak príznaky porážky spozorujete vy včas môžete im zachrániť život alebo zdravie.
Verím, že keď budem mať 66, budem stále behať, preveziem sa na motorke a večer si pri pohári červeného vína s deťmi prečítam s nostalgiou tento článok. Toto je môj cieľ...
 |
| V cieli MMM 2013 |
Všetko je o prioritách a nedá sa žiť za tri osoby. Treba si len utriediť život. Nejde mať všetko. To nie je o iných, ale o tebe a tvojom prístupe. Je smutné, že si toto inteligentný dospelý človek, čo má všetko, čo si kedy prial, uvedomí, až keď o to začne prichádzať. Netreba to zvalovať na iných, na podnikanie, na stres...každý má na výber. Byť silný neznamená zabehnúť 50 km na počkanie...
OdpovedaťOdstrániť